19. marca 1976
Slovenský preklad z anglického prepisu. Preklad vyhotovený 4. októbra 2026.
Poznámka k vydaniu: Nasleduje úplný preklad historického prejavu. Tvrdenia, obvinenia a predpovede patria autorovi pôvodného textu; preklad ich neoveruje ani nepotvrdzuje. Dobové časové odkazy, čísla a označenia dokumentov zostávajú zachované. Dobové právne tvrdenia nie sú súčasným právnym usmernením. AUDIO LETTER® je označenie pôvodnej série spoločnosti Audio Books, Inc. Uvádzaný počet slov v citovanej definícii rodiča sa vzťahuje na anglický originál.
Úvod
Ahojte všetci, tu je Dr. Beter. Dnes je 19. marca 1976 a toto je môj mesačný AUDIO LIST® č. 10.
Vo svojom rozlúčkovom prejave pri odchode z funkcie prvého prezidenta nášho národa nás George Washington varoval slovami:
„Nech nedochádza k zmene uzurpáciou, pretože hoci v jednom prípade môže byť nástrojom dobra, je obvyklou zbraňou, ktorou sa ničia slobodné vlády.“
Nepochybne by ho šokovalo zistenie, že dnes, takmer o dve storočia neskôr, sú jeho slová pravdivejšie, naliehavejšie a aktuálnejšie než všetky oceány nezmyselných slov, ktoré súčasní prezidentskí uchádzači vlievajú do uší americkej verejnosti.
„Zmena uzurpáciou“ sa stala každodennou praxou, keď si naši neviditeľní vládcovia privlastňujú práva ľudu, aby zmenili náš spôsob života. A ak bratia Rockefellerovci uspejú so svojím zrýchľujúcim sa plánom zničiť našu republiku priamo pred našimi očami, ich nový svetový neporiadok v spojenectve so Sovietskym zväzom nás čoskoro pohltí oslepujúcou rýchlosťou.
Ale, priatelia, NESMIEME SA VZDAŤ. V rozhodujúcich dňoch, do ktorých teraz vstupujeme, budú bratia Rockefellerovci v mnohých ohľadoch zraniteľnejší než kedykoľvek predtým. Ich zložitý program dobývania totiž teraz zaostáva za harmonogramom, niektoré jeho časti až o rok, a teraz musia hrať smrtiacu hru doháňania. Sú nútení urýchľovať a stláčať načasovanie veľmi významných udalostí v najbližších mesiacoch v snahe vrátiť sa k harmonogramu. A čas je teraz veľmi pokročilý pre nich aj pre vás a mňa!
Zaostávajú, pretože v posledných dvoch rokoch opakovane zakopli. Najprv zakopli tým, že pri krádeži zlata vo Fort Knox zanechali stopu, ktorá hlboko narušila a teraz zmarila niektoré plánované záverečné fázy pokusu Davida Rockefellera ovládnuť svetový trh so zlatom. Potom z tohto aj ďalších dôvodov Nelson Rockefeller nedokázal podľa plánu uchvátiť prezidentský úrad medzi marcom a júnom 1975. A navyše zakopol ešte dvakrát, začiatkom jesene a okolo Vianoc 1975. John D. Rockefeller III. je zase nútený zatvoriť newyorskú kanceláriu, ktorá pred rokom uverejňovala obrovské inzeráty „Deklarácie dvojstého výročia“ vyzývajúce na „druhú americkú revolúciu“. Dôvodom je náš úspech pri odhaľovaní jej spojenia s tajnou novou rockefellerovskou ústavou. Práca pokračuje, ale teraz sa sústreďuje v Správe dvojstého výročia americkej revolúcie, federálnej agentúre tu vo Washingtone vedenej Johnom Warnerom. Ten je členom výboru Johna D. Rockefellera III. pre „druhú americkú revolúciu“ – názov knihy napísanej Johnom D. Rockefellerom a vydanej začiatkom roka 1973. Brat Laurance sa venuje programu potravinových poukážok a ďalším prípravám na vojnu.
Akciový trh je síce teraz celkovo mimoriadne chorý, ale pre širokú verejnosť sa udržiava jeho zdravý vzhľad prostredníctvom priemyselného indexu Dow Jones, ktorý pozostáva takmer výlučne z rockefellerovských spoločností. Kým sa ostatné prvky ich plánu nevrátia do správnych koľají, dramatický krach Dow Jonesa zostáva odložený.
Najväčším z týchto ďalších prvkov je, samozrejme, nadchádzajúca vojna. Aj tá teraz mešká viac než rok: najprv ju zdržal egyptský prezident Sadat a potom ju minulého leta úplne narušil zásah Indiry Gándhíovej proti CIA.
Okrem iného pre tieto veci stoja bratia Rockefellerovci pred zložitým žonglovaním, pri ktorom musia zosúladiť náš hospodársky kolaps tu v Amerike, celosvetový menový chaos, zahraničné intrigy, politické manévrovanie doma a rozpútanie prvej fázy tretej svetovej vojny na Blízkom východe.
Celý čas plánovali urobiť všetky tieto veci, ale nie podľa takého napätého harmonogramu, akému čelia teraz. Teraz ich takmer musia uskutočniť všetky naraz alebo aspoň vo veľmi rýchlom slede. Ak uspejú, účinok bude ničivý. Ak však teraz znova zakopnú – k čomu ich môže priviesť prebudené verejné povedomie a reakcia – budú vo vážnych problémoch. Navyše sa nemôžu vrátiť späť. Otvorili Pandorinu skrinku a vypustili sily, ktoré sa im vymykajú spod kontroly. Ak sa ich postup zdrží ešte dostatočne dlho, celý ich domček z karát sa začne rozpadať, keď ich dostihne škandál s plutóniovým jedom vo Fort Knox, rýchlo sa šíriace odhaľovanie ich diktátorskej novej ústavy a ďalšie veci.
Viac než kedykoľvek predtým je teraz jedinou vecou, ktorá ich môže a dokáže zastaviť pred dosiahnutím diktatúry, SILA PRAVDY šírenej široko-ďaleko. Preto je teraz zásadné sledovať medzinárodnú scénu aj dianie doma, pretože v rockefellerovskom pláne zotročiť nás všetkých sú tieto dve oblasti neoddeliteľne prepojené. Ak sa im to podarí, môže sa to stať v čase, keď to najmenej očakávate, preto sa nenechajte zaskočiť.
Ak sa stane to najhoršie, boli ste varovaní. A ak ste robili všetko, čo ste mohli, aby ste varovali ostatných, či sa vám to zdalo veľa, alebo len málo, budete vedieť, že ste urobili svoj diel.
Aby som poukázal na súvislosť medzi vývojom tu v Amerike a vývojom vo svete, chcem dnes rozobrať tieto tri témy:
Téma č. 1 – Svetová vláda a ničenie rodinného života
Téma č. 2 – Svetový menový chaos a nadchádzajúci krach tu v Amerike
Téma č. 3 – Tretia svetová vojna a plánované vyhlásenie národného výnimočného stavu
Téma č. 1 – Svetová vláda a ničenie rodinného života
Neinformovaným ľuďom slová „svetová vláda“ alebo „jednotný svetový poriadok“ často vyvolávajú utopický obraz mierového sveta: pokojného, slobodného, s hojným životom pre všetkých. Napokon presne taký obraz má rockefellerovská propaganda zasadiť do našich myslí.
Potom sú tu ďalší, ktorí si možno neurčito uvedomujú, že akýkoľvek dnes sa črtajúci „svetový poriadok“ či „vláda“ by mali skôr autoritársku povahu, ale osobne sa tým necítia ohrození. Ľudia v tejto skupine uvažujú tak, že keď aj tak nemajú politické ambície, stačilo by im vyhýbať sa problémom a bez protestovania robiť pridelenú prácu, a potom by to nemohlo byť až také zlé. Práve oni niekedy hovoria: „Radšej červený než mŕtvy.“ Ale tí, ktorí v sebe živia takéto utešujúce predstavy, sa mýlia, osudovo sa mýlia. Nepoznajú psychológiu ľudí, ktorí sa usilujú o svetovú vládu alebo jednotný svetový poriadok: psychológiu poháňanú túžbou po kontrole, kontrole, KONTROLE! Kontrole v najväčšom možnom meradle – nad celým svetom – a kontrole až po najmenšie meradlo: VÁŠ DOMOV!
V mesačnom AUDIO LISTE č. 8 z januára 1976 som odhalil, že prinajmenšom od roku 1954 existuje oficiálna, ale prísne tajná politika Bieleho domu, citujem:
„…zmeniť život v Spojených štátoch tak, aby sa dal pohodlne zlúčiť so životom v Sovietskom zväze.“
Preto vidíme nekonečný prúd zdanlivých chýb, ústupkov a omylov moderného zločineckého gangu, ktorý sa vydáva za „našu vládu“. Vôbec to nie sú chyby, ale zámerné kroky v rockefellerovskom pochode k diktátorskej svetovláde so sovietskymi spojencami. A zahŕňa to aj sovietizáciu rodinného života, poslednej veľkej bašty proti úplnej nadvláde nad svetom.
Samozrejme, nie je ťažké vidieť, že americký rodinný život je pod veľkým tlakom, pretože dôkazy sú všade. Je to všeobecne známe. Rozvodovosť rastie, pôrodnosť klesá a Úrad pre sčítanie obyvateľstva tvrdí, že priemerná veľkosť rodiny je teraz na rekordne nízkej úrovni a ďalej klesá. Jednotlivci sa čoraz viac izolujú. Len málo ľudí však vie, že vidíme plody zámernej vojny proti americkej rodine, a ešte menej vie, že je to neoddeliteľná súčasť rockefellerovského úsilia o diktatúru.
Tento útok na rodinný život je dobre zorganizovaný, bohato financovaný a mnohostranný. Jeho najdôležitejšou a najdiabolskejšou časťou je však intenzívna, ale sladko podávaná kampaň, ktorá teraz prebieha s cieľom získať kontrolu nad vašimi deťmi. Cieľ: oslabiť vašu kontrolu nad deťmi a namiesto toho ich podriadiť dohľadu a kontrole komunity, teda vlády. Inými slovami, majú byť sovietizované.
Jednou stránkou tohto útoku na vaše deti je nenápadné využívanie známych, už dostupných komunikačných kanálov vo VZDELÁVANÍ. Vezmite si napríklad slávny detský program „Sesame Street“. Pozerali ste ho v poslednom čase? Sesame Street, financovaná predovšetkým nadáciami ovládanými Rockefellerovcami a federálnou vládou, nasledovala štandardný rockefellerovský filantropický vzorec, ktorý vznikol pred viac než sedemdesiatimi rokmi. Svojou počiatočnou tvorbou si v očiach verejnosti vytvorila svätožiaru, ale pod jej ochranou postupne obrátila svoje úsilie zlovestnejším smerom. Dnes sú v Sesame Street výrazne prítomné hádky, zlá nálada, zranené city a dokonca kreslené filmy s nádychom nereálnosti. A akúkoľvek stopu rozpoznateľného obrazu rodiny budete hľadať márne. Medzitým vnímavé malé publikum Sesame Street dostáva také veci, ako bol nedávny diel ukazujúci, aké jednoduché, bezbolestné a možno dokonca zábavné je použiť škrtidlo a injekčnú striekačku – a to všetko otvorenejšie, než uvidíte vo večerných programoch pre dospelých! Uštvané mladé matky, ktoré dôverujú „bezchybnej povesti Sesame Street“, často nechávajú svoje deti pozerať s minimálnym dohľadom alebo bez neho. Neuvedomujú si, že sa do myslí ich detí vpaľujú predstavy, ktoré pripravujú cestu k skorej a ľahkej drogovej závislosti. Sesame Street je produktom „Children’s Television Workshop“, ktorej prezidentkou je Joan Ganz Cooneyová. Je členkou rockefellerovského vnútorného kruhu a pred rokom podpísala „Deklaráciu dvojstého výročia“, ktorú som spomenul skôr a ktorá spustila rockefellerovskú „druhú americkú revolúciu“ na zavedenie ich tajnej novej ústavy.
Ďalším príkladom je veľký spor o učebnice, ktorý sa dostal na titulné strany pre snahu rodičov zabrániť ich zavedeniu do verejných škôl. Ich námietky založené na ponižujúcom a nemorálnom materiáli, ktorý v knihách vidia, nedokázali tieto knihy zastaviť, hoci ich zavádzanie spomalili.
Účelom týchto kníh je využiť systém povinného vzdelávania s publikom, ktoré mu nemôže uniknúť, financovaný vašimi daňami, ale dnes do značnej miery mimo vašej kontroly, na vnucovanie všetkého, čo Rockefellerovci rozhodnú, že sa vaše deti majú naučiť. Cieľom týchto kníh je viesť vaše dieťa k spochybňovaniu vašich motívov a napádaniu vašej autority na pozadí rozpadávajúcich sa hodnôt. Zámerom je nenápadne obrať vaše dieťa o všetko, čoho sa podvedome drží ako zdroja sily a bezpečia, až sa zrazu ocitne úplne stratené, bez orientácie a osamelé, celkom závislé od vševediacej a všemocnej federálnej vlády.
Programy ako tieto, ktoré využívajú existujúce kanály na vymývanie mozgu vášmu dieťaťu, sú však iba polovicou príbehu.
Druhou polovicou je obrovská snaha vybudovať úplne nový celoštátny aparát, prostredníctvom ktorého sa má urobiť veľký skok smerom k formalizovanej a napokon úplnej kontrole nad vaším dieťaťom. Je to úsilie o to, čo sa eufemisticky nazýva „komplexnou starostlivosťou o deti“. Ide to ďaleko, veľmi ďaleko za obyčajné zriadenie niekoľkých praktických denných centier na pomoc pracujúcim matkám, ako vám možno naznačovali.
Pred Kongresom sú v súčasnosti dva v podstate totožné návrhy: senátny návrh č. 626 v Senáte a návrh č. 2966 v Snemovni reprezentantov, pričom senátna verzia sa nazýva „zákon o službách pre deti a rodiny z roku 1975“. Oživuje opatrenie, ktoré by sa bolo stalo zákonom koncom roka 1971, keby ho posledný zvolený prezident Ameriky Richard Nixon nevetoval. Urobil to s varovaním, že by postavilo obrovskú moc federálnej vlády, citujem:
„…na stranu komunitných prístupov k výchove detí oproti prístupu sústredenému na rodinu…“
A dodal, že by to bolo, citujem:
„…skutočne dlhým skokom do tmy pre vládu Spojených štátov a americký ľud.“
Priatelia, mal úplnú pravdu. Verím, že uznanie treba dať tomu, komu patrí, a Richard Nixon si za toto veto zaslúži iba uznanie. Skutočne poslúžilo záujmom amerického ľudu napriek jeho rockefellerovským šéfom v zákulisí.
Teraz sa rockefellerovské sily jednotného svetového poriadku opäť snažia presadiť to isté s pomocou nového názvu a malého kozmetického vylepšenia. Spojenie medzi týmto takzvaným návrhom zákona o starostlivosti o deti a kampaňou za svetovú vládu je zjavné v mnohých ohľadoch, až po zúčastnené osobnosti.
Napríklad minulý mesiac som spomenul, že Rockefellerovcami podporovaná „Deklarácia vzájomnej závislosti“ bola predstavená minulý október vo Filadelfii a vyzývala nás všetkých, aby sme sa obrátili chrbtom k právu Ameriky pokračovať ako slobodný a nezávislý národ. V januári 1976 na to nadviazal slávnostný podpis tejto deklarácie 126 americkými senátormi a kongresmanmi, z ktorých každý tým porušil svoju prísahu zachovávať a brániť našu súčasnú Ústavu Spojených štátov! A ak preskúmate zoznam 27 predkladateľov senátneho návrhu zákona o starostlivosti o deti, zistíte, že najmenej devätnásť z nich podpísalo aj zradnú „Deklaráciu vzájomnej závislosti“. Pôsobia tu tie isté sily!
Dnes už nemáme zvoleného prezidenta, ktorý by sa postavil do cesty tým, čo chcú ovládať deti v Kongrese. Máme iba bdelých, nahnevaných občanov, ktorí zatiaľ zablokovali postup návrhu čistým zastrašením oboch komôr Kongresu. Tí, ktorí sa zameriavajú konkrétne na tento návrh, presne identifikovali jeho hlavné nebezpečenstvá.
Na začiatok, celý návrh je postavený na koncepte, citujem, „partnerstva“ medzi rodičom a vládou pri výchove a vzdelávaní dieťaťa. Partneri sú však, priatelia, spoluvlastníkmi každého podniku, na ktorý sa partnerstvo vytvára. Ak teda dovolíte federálnej vláde stať sa vaším partnerom podľa tohto návrhu, odovzdáte jej čiastočný podiel na svojom vlastnom dieťati! Dôsledky tejto predstavy partnerstva sa odrážajú naprieč celým návrhom zákona o kontrole detí a sotva ich možno prehliadnuť.
Skutočný háčik však spočíva len v štrnástich krátkych slovách ukrytých až na strane 56 senátnej verzie a na strane 64 verzie Snemovne reprezentantov. Hlava V, § 501, časť 8, poskytuje na účely návrhu túto dôležitú definíciu. Citujem:
„Rodič znamená akúkoľvek osobu, ktorá má hlavnú každodennú zodpovednosť za akékoľvek dieťa.“
Touto jedinou kľúčovou definíciou, ktorá sa neobmedzuje na bežné používanie pojmu, autori návrhu zákona o kontrole detí otvorili dvere čoraz širšej vládnej kontrole nad vaším dieťaťom prostredníctvom nekonečného výkladu, nového výkladu, rozširovania a dopĺňania byrokratickými predpismi. Je bez hraníc. Je otvorenou pozvánkou pre federálnu vládu, aby sa manévrovaním dostala do pozície, v ktorej sa vyhlási za rodiča vášho dieťaťa a vás ponechá bez akýchkoľvek rodičovských práv či právomocí!
Keď a ak dovolíme, aby sa to stalo, RODINA, ako ju poznáme, bude zničená a rockefellerovsko-sovietske svetové impérium bude na krátku chvíľu zvrchovane vládnuť nad zlomenou a zničenou spoločnosťou, než sa rozpadne a zrúti do opakovania „temných vekov“.
Ako som povedal, tento návrh, ktorý má pripraviť cestu diktátorskej kontrole detí, je teraz dočasne zablokovaný bdelosťou občanov a protestmi. Ak si však myslíte, že tým sa vec skončila, počúvajte.
Plánovanou stratégiou tých, čo chcú ovládať deti, je podľa možnosti uspať občianskych odporcov návrhu tým, že ho prestanú výrazne presadzovať. Ich plánom je odložiť ho do skrine a v prípade potreby ho tam nechať až do úplného konca súčasného zasadania Kongresu. Potom, keď občianski protestujúci zmiznú v presvedčení, že vyhrali, návrh zákona o kontrole detí sa zrazu vytiahne zo skrine a schváli skôr, než pochopíme, čo nás zasiahlo. Ak sa to stane, bratia Rockefellerovci budú veľmi blízko konečnému úspechu pri dosahovaní cieľov stanovených pred viac než sedemdesiatimi rokmi pre rockefellerovský program prevzatia vzdelávania pod rúškom filantropie.
Keď John D. Rockefeller starší v roku 1904 založil mocnú „Radu pre všeobecné vzdelávanie“, jej účel bol jasne uvedený v úplne prvej publikácii nazvanej „Príležitostný list č. 1“. Píše sa v nej, citujem:
„V našich snoch máme neobmedzené zdroje a ľudia sa s dokonalou poddajnosťou odovzdávajú našim formujúcim rukám. Súčasné vzdelávacie zvyklosti sa vytrácajú z našej mysle; a neobmedzovaní tradíciou presadzujeme svoju dobrú vôľu medzi vďačným a vnímavým vidieckym ľudom.“
A pointa, priatelia, o niekoľko viet neskôr znie:
„…preto zorganizujeme naše deti do komunity a naučíme ich dokonale robiť veci, ktoré ich otcovia a matky robia nedokonale v domácnostiach, v dielni a na farme.“
Téma č. 2 – Svetový menový chaos a nadchádzajúci krach tu v Amerike
Často som poznamenal, že ak chceme nazrieť, kam smeruje hospodárstvo Spojených štátov, stačí sa pozrieť na Veľkú Britániu. Rúti sa po ceste ku katastrofe a my nie sme ďaleko za ňou.
Začiatkom tohto mesiaca britská libra prvýkrát v histórii prudko klesla pod kurzovú hranicu dvoch dolárov a zostáva nestabilná. Medzitým má na medzinárodných menových trhoch problémy aj americký dolár a tieto trhy sú zo dňa na deň nervóznejšie a nestabilnejšie.
Teraz prepuká plnohodnotná medzinárodná menová kríza presne tak, ako to bratia Rockefellerovci naplánovali, keď 16. marca 1973 prinútili Európu súhlasiť s „plávajúcim“ dolárom bez pevnej hodnoty. Jediným úderom bol zrušený brettonwoodsky systém pevných výmenných kurzov vytvorený v roku 1944 a teraz sme späť v menovej anarchii a nacionalizme tridsiatych rokov – dotlačení tam Rockefellerovcami. To otvára cestu obchodným vojnám, špekuláciám a rýchlym devalváciám. A všetky tieto nebezpečné javy sa začínajú uskutočňovať. Šokujúca dvadsaťpercentná devalvácia talianskej líry pred niekoľkými dňami je iba predzvesťou toho, čo príde, a hlavným terčom v tom všetkom zostáva náš vlastný americký dolár.
Čoskoro stupňovanie udalostí v južnej Afrike prileje ďalší benzín do ohňa svetovej menovej nestability, keď hlavná korisť, Juhoafrická únia, bude čeliť boju na život a na smrť po tom, čo Rodéziu odstránia rockefellerovsko-sovietsko-kubánski žoldnieri bojujúci v tejto oblasti. Už teraz sa však panikáriaci občania Rodézie a Južnej Afriky snažia nájsť spôsob, ako vybrať svoje finančné prostriedky a odísť, hoci o tom v podriadených rockefellerovských médiách nič nepočujete. Sú však uväznení menovými kontrolami v týchto krajinách.
Čoskoro majú byť podľa rockefellerovských plánov, ktoré som odhalil už vo februári 1974, zlaté bane Južnej Afriky zasiahnuté nepokojmi, sabotážou, občianskou vojnou a vojnovými bojmi. Keď sa dodávky zlata z tohto zdroja podstatne obmedzia, ceny zlata budú vytlačené nahor, zatiaľ čo náš „plávajúci“ dolár klesne. Bratia Rockefellerovci sú odhodlaní ovládnuť obrovské nerastné bohatstvo Južnej Afriky vrátane predovšetkým veľmi veľkých ložísk uránu a tajného procesu obohacovania uránu, ktorý Južná Afrika vyvinula a ktorý je najhospodárnejší na svete.
Prvá a druhá svetová vojna sa viedli o ropu. Tretia svetová vojna opäť zahŕňa ropu, ale tentoraz sa dôraz presúva na urán, pretože Rockefellerovci sú odhodlaní urobiť z jadrovej energie energetickú vlnu budúcnosti pod svojou monopolnou kontrolou.
Medzinárodná menová kríza bude mať následky aj doma: znovu rozhorenú infláciu, úverovú tieseň a všetky ostatné hospodárske neduhy, ktoré plodí. Manipulovaný priemyselný index Dow Jones pred niekoľkými dňami, 11. marca 1976, dosiahol tisíc bodov v čase, keď skutočná nezamestnanosť podľa mojich vlastných zdrojov na ministerstve práce teraz celonárodne dosiahla 19,1 %! Medzitým sa opäť črtá prízrak hroziacej platobnej neschopnosti: Lockheed v máji, New York v júni a ďalší.
Počúvate tiež o najrôznejších bankových problémoch zásluhou rockefellerovského propagandistického stroja, ktorý chce, aby ste o nich vedeli a aby tým pomohol podkopať vašu dôveru. Niektoré stránky súčasnej situácie v bankovníctve sú však omnoho závažnejšie než čokoľvek, čo sa dozvedáte z rockefellerovských médií. Týkajú sa skutočných chýb a ťažkostí, ktorým čelia samotní Rockefellerovci.
Nemám tu na mysli nervy drásajúce titulné články o Chase Manhattan a First National City Bank, ktoré umiestnili samotní Rockefellerovci z dôvodov vysvetlených nedávno v inom mesačnom AUDIO LISTE. Mám na mysli situáciu, ktorá nedávno vyslala Henryho Kissingera do Latinskej Ameriky.
Ak ste celkom nechápali, čo tam náš minister zahraničných vecí robil, nemusíte sa cítiť zle. Nemali ste to chápať. Kissinger tam bol vyslaný ako vymáhač pohľadávok pre Davida Rockefellera, ktorý zrazu zistil, že jeho bankové záujmy vrátane Exportno-importnej banky Spojených štátov majú v Latinskej Amerike približne 25 miliárd dolárov nesplatených úverov, ktoré sú skutočne veľmi neisté. Štyria bratia boli takí zamestnaní strkaním nosa do cudzích záležitostí, že sa nestarali o vlastný podnik. Podľa súčasného harmonogramu má na Kissingerovu cestu v máji nadviazať cesta ministra financií Williama Simona, než rezignuje a bude ďalej pracovať pre Davida Rockefellera na inom mieste, možno v Chase Manhattan Bank. Simon sa už nevie dočkať, kedy sa dostane z horúceho kresla na ministerstve financií, v ktorom sedí od decembra 1975, keď sme ho prichytili pri otvorenej lži, navyše písomnej, o existencii centrálneho jadrového trezoru skladu drahých kovov vo Fort Knox.
Rockefellerovské bankovníctvo má ďalšie problémy, pretože arabské záujmové skupiny OPEC začali z rôznych dôvodov od začiatku tohto mesiaca, marca 1976, vyberať svoje prostriedky z tejto krajiny. Môže byť vybraných približne dvadsať miliárd dolárov arabských peňazí. Pre náš nepoctivý bankový systém čiastočných rezerv, ktorý bežne pracuje v prospech Rockefellerovcov, sa však arabské výbery môžu premietnuť do poklesu celkových bankových vkladov o viac než sto miliárd dolárov. To stačí na predčasné spustenie vážnych hospodárskych následkov, skôr než budú Rockefellerovci pripravení zapojiť ich do svojho zložitého programu. Preto Rada Federálneho rezervného systému minulý týždeň prekvapila mnohých ľudí tým, že začala pumpovať prostriedky do bankového systému. A tak to pokračuje, keď štyria bratia Rockefellerovci ďalej šetria vlastné hotovostné zdroje, aby využili lacné nákupné príležitosti, zatiaľ čo kráčajú po napnutom lane k diktatúre.
A čo medzitým robí Kongres pre nás? Minulý mesiac sa objavil krátky lúč nádeje, keď kongresman Wright Patman otvoril osie hniezdo odhalením siete personálnych prepojení medzi Federálnym rezervným systémom a mocným Business Round Table, ktorá pomohla zmariť Patmanov posledný pokus o audit Federálneho rezervného systému. Mohlo to znamenať skutočné problémy pre bratov Rockefellerovcov, pretože Business Round Table aj Federálny rezervný systém sú rýdzo rockefellerovské. Našťastie pre Rockefellerovcov však Patman práve „náhodou“ vážne ochorel skôr, než mohol vec ďalej posunúť, a začiatkom tohto mesiaca zomrel! A spolu s ním zomrela aj akákoľvek nádej, že sa táto záležitosť posunie čo len o kúsok ďalej.
Teraz nám zostávajú ľudia ako kongresman Otis Pike, ktorý urobil hroznú chybu, keď svoje údery namieril proti rockefellerovskej CIA. Keby po našich rozhovoroch s ním minulý september pokračoval v záležitosti Fort Knox, teraz by držal opraty. Ale takto CIA prisahala, že Otisa Pika politicky zničí – a môžete si byť istí, že sa o to pokúsi.
A potom je tu kongresman John Conlan, ktorý pred niekoľkými mesiacmi adresoval výzvu svojim voličom, ktorí sa odvážili naliehať naňho, aby konal vo veci Fort Knox. Povedal, že ak majú dôkazy o akomkoľvek protiprávnom konaní, spojí ich s príslušnými orgánmi na vykonanie vyšetrovania. Keď však môj kolega Ed Durell, ktorý má spolu so mnou prístup k takýmto dôkazom, prijal Conlanovu výzvu postúpenú týmito voličmi, kongresman Conlan zjavne celkom zabudol na svoj sľub pomôcť nadviazať správne kontakty na spustenie skutočného vyšetrovania.
V mesačnom AUDIO LISTE č. 8 z januára 1976 som celý prečítal otvorený list Eda Durella kongresmanovi Conlanovi zo 7. januára 1976.
Teraz nasleduje celá odpoveď kongresmana Conlana datovaná 26. februára 1976 – sedem týždňov po dátume doporučeného listu pána Eda Durella. Citujem:
Odpoveď kongresmana Johna B. Conlana
„Vážený pán Durell,
V nadväznosti na prijatie Vášho doporučeného otvoreného listu som Vás chcel informovať o svojich krokoch. Napísal som predsedovi Výboru Snemovne reprezentantov pre bankovníctvo, menu a bývanie Henrymu Reussovi, predsedovi výboru Snemovne reprezentantov pre domácu menovú politiku Wrightovi Patmanovi a predsedovi Výboru Snemovne reprezentantov pre činnosť vlády Jackovi Brooksovi. Dám Vám vedieť, keď dostanem ich odpovede.
Prikladám tiež kópiu svojho listu ministrovi Simonovi, v ktorom žiadam úplnú inventúru zlatých zásob Spojených štátov. Požiadal som ho, aby mi oznámil, aké kroky v tejto veci plánuje podniknúť.
Je poľutovaniahodné, že nie je viac kongresmanov a ľudí v administratíve a v úrade generálneho prokurátora, ktorí by sa viac zaujímali o objasnenie tejto záležitosti. Som len jeden úprimný kongresman, pán Durell, a hoci by sme si Vy aj ja radi mysleli opak, nemôžem nariadiť oficiálnemu Washingtonu, aby robil to, čo si Vy a ja želáme. Keby som mohol, Henry Kissinger a ďalší by boli vymenení už dávno.
Srdečne, John B. Conlan Člen Kongresu“
A tým je to, priatelia, zjavne pre Johna Conlana vybavené. Neustále vyhlasuje, že ho Fort Knox znepokojuje, a predsa tu nie je ani náznak pokusu otvoriť akékoľvek dvere k dobrému vyšetrovaniu záležitosti: žiadne prejavy v Snemovni, žiadna tlačová konferencia, žiadne skutočné nadviazanie na list pána Durella akýmkoľvek spôsobom. Len veľmi dôverný list ministrovi financií Williamovi Simonovi, ktorý je sám účastníkom utajovania. Prečo nám John Conlan nepovie, čo mu Bill Simon povedal súkromne večer 5. januára 1975?
Conlan sa ani neobťažoval poctiť odpoveď pánovi Durellovi vlastnoručným podpisom, ako to urobil pri Simonovi. Namiesto toho použil stroj na reprodukovanie podpisu. Áno, je to ten istý kongresman John B. Conlan, o ktorom ste možno nedávno čítali, že viedol modlitebné raňajky v Bielom dome. Je to ten istý kongresman John B. Conlan, ktorého meno nájdete ako autora náboženského traktátu vyzývajúceho občanov, aby sa „zapojili“. A je to ten istý kongresman John B. Conlan, ktorý ako člen bankového výboru Snemovne prijal od bankovej loby peniaze na svoju kampaň za znovuzvolenie! Zjavne je toto Conlanova predstava o tom, čo znamená byť zástupcom. A prinajmenšom v jednom ohľade je úplne reprezentatívny. Možno nezastupuje vás ani mňa, ale presne predstavuje to, čo dnes stelesňuje Kongres Spojených štátov. Jeho správanie je dokonalým príkladom toho, prečo je naša republika dnes tak blízko zániku. Keďže je to tak, ja osobne ho teraz ponechám jeho vlastnému svedomiu.
Téma č. 3 – Tretia svetová vojna a plánované vyhlásenie národného výnimočného stavu
Nedávno sa reportér CBS spýtal Nelsona Rockefellera, či by ešte stále chcel byť prezidentom. Odsekol:
„Čo si myslíte, že robím posledných šestnásť rokov?“
V skutočnosti sa o to usiluje ešte dlhšie, priatelia, a teraz je cena, na ktorú tak dlho upieral oči, takmer na dosah. Pre skrátený časový harmonogram, ktorý mu zostáva, však teraz vstupujeme do obdobia taktického manévrovania, ktoré bude pravdepodobne mätúce svojimi úskokmi a zmenami zdanlivého smeru.
Táto záverečná fáza sa v skutočnosti začala už odvtedy, čo som s vami hovoril minulý mesiac, a už nastal jeden veľký taktický posun. Keď som minulý mesiac nahrával mesačný AUDIO LIST č. 9, moje informácie hovorili, že plánom bolo nechať prezidenta Forda zakopnúť v primárkach a prinútiť ho odstúpiť pred náporom Ronalda Reagana. Cieľ čoskoro vytlačiť Forda sa nezmenil ani o kúsok. Taktika na jeho dosiahnutie však bola zásadne prepracovaná z dôvodov priamo súvisiacich s cestou bývalého prezidenta Nixona do Číny koncom minulého mesiaca. Inými slovami, ak chcete teraz rozumieť našej domácej politike, musíte sledovať aj medzinárodnú scénu!
Spomeniete si, že minulý november 1975 Ford navštívil Čínu. Keď tam bol, čínski vodcovia ho konfrontovali s obrovskou ázijskou vojnou, ktorá sa teraz pripravuje. Bolo mi povedané, že Ford zbledol a stratil istotu, keď sa o týchto veciach prvýkrát dozvedel od červených Číňanov. O celkovej vojnovej stratégii mu povedali to isté, čo som vám v tom istom mesiaci povedal v mesačnom AUDIO LISTE č. 6: o Blízkom východe ako úvodnom výstrele, o úlohe Helsinskej dohody z minulého leta, o stratégii obkľúčenia červenej Číny prostredníctvom rockefellerovsko-sovietskeho dobytia juhovýchodnej Ázie. Dokonca teraz, keď hovorím tieto slová, sa oprašuje a oživuje teória domina, aby vysvetlila plánované skoré zrútenie poslednej dôležitej dominovej kocky v tejto oblasti: Thajska. Približne päťtisíc Američanov, ktorí sú tam, zahŕňa aj kontingent piatej kolóny, ktorý má pripraviť cestu odovzdaniu Thajska komunistom pod sovietskou kontrolou!
Keď sa Ford vrátil, začal čo najužšie spolupracovať s Richardom Nixonom. A teraz tím Nixon, Ford a Connally vedie mocenský boj proti Nelsonovi Rockefellerovi a jeho prisluhovačom Ronaldovi Reaganovi a Hubertovi Humphreymu. Ako som odhalil v predchádzajúcich AUDIO LISTOCH, Richard Nixon telefonuje takmer denne, aby Fordovi povedal: „Vydrž.“ A Ford zatiaľ vydržal.
Nixonova cesta do Číny minulý mesiac sa neuskutočnila na žiadosť ministerstva zahraničných vecí, ale na žiadosť samotného prezidenta Forda. Nixonova cesta do Číny bola mierovou misiou: snaží sa udržať spojenie medzi Spojenými štátmi a Čínou, aby čo najviac vyvážil pevné spojenectvo medzi bratmi Rockefellerovcami a Sovietmi. Nixon veľmi dobre vie, že Nelson Rockefeller ho stále chce dostať, ak to bude možné. Preto Nixon nechcel cestovať ničím iným než lietadlom červenej Číny, ktoré sem bolo vyslané na tento účel.
Tvárou v tvár tejto osi Nixon–Ford–Connally sa Nelson Rockefeller pred niekoľkými týždňami rozhodol pre taktiku, ktorá má jeho protivníkom uštedriť politický džudistický chvat: zraziť ich na zem využitím ich vlastnej sily a zotrvačnosti. Najprv preprogramoval svoje podriadené médiá, aby Fordovi v primárkach pomáhali namiesto toho, aby mu škodili. Tým Forda uspáva do falošnej sebadôvery z vlastnej zdanlivo rastúcej sily. Reagan má byť zatiaľ porazený, ale nie tak zle, aby neskôr vyzeral zle, keď ho Rockefeller bude pripravený vybrať za viceprezidenta. Aby Reagan dostal jasný odkaz, že nemá odstúpiť z kampane, Rockefeller mu povedal, aby zostal kandidátom proti Fordovi, citujem: „kým vydržia peniaze“. A pre istotu Rockefellerove výroky v tomto duchu zopakoval jeho prisluhovač Barry Goldwater, ktorý ironicky pred dvanástimi rokmi kandidoval na prezidenta s heslom: „Voľba, nie ozvena.“
Na ďalšie posilnenie sebadôvery osi Nixon–Ford–Connally a podľa možnosti aj na oklamanie červených Číňanov, aby si mysleli, že sa dosahuje priaznivý posun americkej politiky, sa robia aj ďalšie veci. Napríklad Ford teraz oficiálne vymazal slovo „detente“ zo svojho slovníka a z Washingtonu bolo dovolené vyslať smerom k Sovietskemu zväzu o niečo tvrdšie slová než obvykle. Napokon slová pre domáce publikum sú lacné.
Medzitým sa dokončujú prípravy na vojnu. Zároveň sa pripravuje niekoľko možností, ako Forda náhle a prekvapivo zraziť a odstrániť z úradu. Jedna možnosť by zahŕňala odhalenie rýchlo sa rozvíjajúceho finančného škandálu, ktorého možnú rýchlosť možno odhadnúť podľa zničujúcej skúsenosti viceprezidenta Spira Agnewa z roku 1973. Pripravujú sa však aj ďalšie možnosti, pretože Nelson Rockefeller v tomto neskorom štádiu nemieni nič riskovať. Keď prídu vojna, nedostatok a hospodárska katastrofa, Nelson Rockefeller plne zamýšľa zo všetkého ťažiť a hladko sa dostať k moci ako náš prezident a potom diktátor. Dychtivosť, s akou očakáva tento vývoj, ostro kontrastuje so zdesenou reakciou ďalších svetových osobností, ktoré sa nedávno dozvedeli o bezprostredne hroziacej vojne.
Napríklad začiatkom minulého decembra, keď som bol v Európe a Anglicku, som dal kópiu mesačného AUDIO LISTU č. 6 podrobne opisujúceho vojnové plány osobe, ktorá ho prehrala premiérovi Haroldovi Wilsonovi. Výsledok: 15. decembra tajne oznámil kráľovnej s trojmesačným predstihom, že zamýšľa rezignovať. A pred tromi dňami ohromil Anglicko a svet tým, že to naozaj urobil.
Je skutočne smutné, že Richard Nixon, ktorý teraz robí, čo môže, v boji za mier, bol napriek tomu Rockefellerovcami úspešne použitý na vážne poškodenie nášho národa v mnohých oblastiach počas svojho prezidentstva, rovnako ako to urobili s každým prezidentom od Woodrowa Wilsona. A je ironické, že plán Nelsona Rockefellera čoskoro vyhlásiť železnou rukou presadzovaný „národný výnimočný stav“ využije nástroj, ktorý mu zanechal práve jeho dnešný zatrpknutý nepriateľ Richard Nixon.
Mám na mysli prezidentské výkonné nariadenie č. 11490 týkajúce sa pripravenosti na mimoriadne situácie, ktoré Nixon podpísal 28. októbra 1969. Má 33 strán a uvádza rozsiahle právomoci a funkcie, ktoré má vykonávať 28 federálnych ministerstiev a agentúr v prípade vyhlásenia národného výnimočného stavu. Podľa podmienok tohto výkonného nariadenia môžu byť tieto núdzové právomoci aktivované buď Kongresom, alebo vyhlásením prezidenta.
Neopatrnému človeku sa môže zdať, že toto výkonné nariadenie by sa použilo iba počas vojny pre časté odkazy na, citujem, „mimoriadnu situáciu vrátane útoku na Spojené štáty“. Všimnite si však dobre, že „vojna“ je v skutočnosti uvedená iba ako príklad mimoriadnej situácie. Na začiatku sa uvádza, že platí, citujem:
„V akejkoľvek situácii typu národného výnimočného stavu, ktorej by národ mohol podľa predstavy čeliť.“
Nie sú uvedené žiadne ďalšie kritériá upravujúce vyhlásenie takéhoto výnimočného stavu. Preto Nelsonovi Rockefellerovi alebo inému prezidentovi či Kongresu stačí predstaviť si situáciu ako zodpovedajúcu ich predstave „mimoriadnej situácie“ a výkonné nariadenie č. 11490 možno uplatniť! Má sa to robiť v, citujem, „národnom záujme“, ktorý však nie je nikdy definovaný. Jedna časť však objasňuje účel nariadenia výslovne týmito slovami, citujem:
„Zabezpečenie kontinuity federálnej vlády v akejkoľvek situácii typu národného výnimočného stavu, ktorej by národ mohol čeliť.“
Stredobodom je tu „federálna vláda“ – nie národ, nie ľud, nie republika, ale federálna vláda. Inými slovami, je to navrhnuté v prospech našich vládcov, rovnako ako tajná nová rockefellerovská ústava.
Po uplatnení výkonné nariadenie č. 11490 oprávňuje federálnu vládu vykonávať protiústavné, a teda nezákonné právomoci. Pod rúškom nevinne znejúcich slov ako „mimoriadna situácia“, „riadenie“ a „prevádzka“ je federálna vláda oprávnená úplne prevziať podnikanie a priemysel alebo ich akékoľvek časti bez náhrady. Výkonné nariadenie č. 11490 tiež ustanovuje zatváranie a kontrolu hraníc, cenzúru a registráciu a neustále sledovanie všetkých občanov a ich pohybu. Dôležitú úlohu v tom zohráva polosúkromná Poštová služba Spojených štátov, ako som odhalil v AUDIO LISTE minulý mesiac. Udeľujú sa aj úplné právomoci nad dopravou a komunikáciou, spolu so všetkými formami energie až po batérie do bateriek. Zahrnuté by bolo dokonca aj vaše vreckové rádio, pretože sa udeľuje právomoc kontrolovať akékoľvek zariadenie schopné vyžarovať elektromagnetické žiarenie, čo vaše rádio a televízor v malých množstvách robia.
Pod týmto výkonným nariadením by sa aktivovala aj tajná federálna policajná štruktúra, ktorá je teraz v Spojených štátoch pripravená a na ktorú som vás upozornil minulý mesiac. Rovnako aj osobitné núdzové opatrenia na väzbu a ochranu väzňov. Sú formulované tak, že ich skutočný význam nie je vôbec zrejmý, pokiaľ si človek nevšimne frázu, citujem, „hromadné stravovanie a ubytovanie“. To, priatelia, označuje prísne utajované KONCENTRAČNÉ TÁBORY, ktoré sú teraz v stave prevádzkovej pripravenosti v odľahlých oblastiach po celých Spojených štátoch!
Výkonné nariadenie č. 11490 dáva federálnej vláde k dispozícii dokonca najkrutejší a najmocnejší zo všetkých nástrojov masovej politickej kontroly: HLAD. Rôzne ustanovenia o vytváraní zásob vecí potrebných na prežitie, vrátane potravín a vody, sú formulované tak, že by sa mohli začať vykonávať až po „vyhlásení výnimočného stavu“, namiesto toho, aby boli pripravené vopred na zvládnutie tejto situácie. Federálna vláda by tak mohla ľubovoľne umelo vytvárať strašný nedostatok pod rúškom „vytvárania zásob“.
A ak si myslíte, že je to príliš pritiahnuté za vlasy, spomeňte si na prvé dni druhej svetovej vojny, ak ste dosť starí. Pamätáte si napríklad, že ste po vypuknutí vojny museli odovzdať všetky náhradné pneumatiky, ktoré ste mali, a potom ste mali problém získať nové? Zámienkou bolo, že gumu treba zhromažďovať a recyklovať pre vojnové úsilie. Bola to však otvorená lož. Dostal som výpovede očitých svedkov, ktorí videli tieto pneumatiky po odovzdaní nahromadené, rozrezané a spálené. A CONGRESSIONAL RECORD z roku 1942 obsahuje veľa materiálu, ktorý predložil vtedajší senátor Harry Truman a ktorý ukazuje, že existoval zámerný rozsiahlejší plán odoprieť mnohé kritické vojnové materiály americkej verejnosti aj našim ozbrojeným silám v prvých dňoch vojny. A hádajte, kto bol do toho všetkého zapletený – správne, rockefellerovské záujmové skupiny Standard Oil.
Vzhľadom na všetko toto nemožno prehliadnuť možnosť, že budúci november nebudú žiadne voľby, ak Nelson Rockefeller a jeho bratia úspešne zosúladia rôzne prvky svojho plánu dobývania, pri ktorom ide o všetko.
Výkonné nariadenie č. 11490 v rukách človeka, ktorý ukázal, že ho neobmedzujú zábrany ani svedomie, by sa mohlo v skutočnosti použiť na pozastavenie našej súčasnej ÚSTAVY SPOJENÝCH ŠTÁTOV. A budúci november možno pri urnách nedostaneme inú možnosť než hlasovať „áno“ alebo „nie“ v národnom referende o navrhovanej novej rockefellerovskej ústave. Pri hlasovaní na manipulovateľných hlasovacích strojoch pod pozorným dohľadom federálnej polície by bol výsledok – ak dovolíme, aby sa to stalo – len veľmi málo neistý. Tak ako to minulý mesiac, 15. februára 1976, urobila Kuba, aj od nás by sa mohlo očakávať schválenie novej ústavy, ktorá nahradí našu pozastavenú staršiu ústavu!
Tieto veci sa nemusia stať, priatelia. Bratov Rockefellerovcov možno prinútiť zakopnúť šírením povedomia o pravde a reakciou na ňu – na absolútnu PRAVDU. Ale ak môj hlas počúvajú nejakí „neveriaci Tomášovia“, hovorím vám teraz: Ak budete sedieť so založenými rukami a pozerať, ako sa toto všetko uskutočňuje priamo pred vašimi očami, neobzerajte sa o rok späť so slovami: „Prečo nás nikto nevaroval?“ Pretože, môj drahý priateľ, varovaný si bol.
Do budúceho mesiaca sa s vami lúči Dr. Beter. Ďakujem vám a nech Boh žehná každému jednému z vás.
Späť na obsah