24. apríla 1976
Slovenský preklad z anglického prepisu. Preklad vyhotovený 4. októbra 2026.
Poznámka k vydaniu: Nasleduje úplný preklad historického prejavu. Tvrdenia, obvinenia a predpovede patria autorovi pôvodného textu; preklad ich neoveruje ani nepotvrdzuje. Dobové časové odkazy, čísla a mená zostávajú zachované podľa predlohy. Pasáže o očkovaní, plutóniu a zdravotnej starostlivosti nie sú súčasným zdravotným odporúčaním. Právne výklady nie sú súčasným právnym usmernením. Predloha označuje viceprezidenta za predsedu Senátu pro tempore; toto autorovo tvrdenie je zachované v preklade. AUDIO LETTER® je označenie pôvodnej série spoločnosti Audio Books, Inc.
Úvod
Ahojte všetci, tu je Dr. Beter. Dnes je 24. apríla 1976 a toto je môj mesačný AUDIO LIST® č. 11.
Tento rok 1976 je, samozrejme, rokom nášho dvojstého výročia, dvestého výročia založenia našej milovanej krajiny. Mal by byť časom zamyslenia nad naším ťažko vybojovaným jedinečným dedičstvom a jeho vďačného oslavovania. Zároveň je iba vhodné, aby sme sa pozerali aj dopredu a premýšľali o svojom budúcom osude a o osude našich dôverčivých detí. Zo všetkých strán sme však my Američania bombardovaní propagandou, ktorá nás láka sústrediť sa iba na budúcnosť bez ohľadu na poučenia z minulosti. Programy a články k dvojstému výročiu, ktoré sa zaoberajú počiatkami nášho národa, väčšinou úzko sústreďujú pozornosť na samotnú revolúciu namiesto nádhernej slobodnej republiky, ktorá bola jej výsledkom. Nie je to náhoda. Má nás to postupne naladiť viac revolučne, aby sa nám takzvaná „druhá americká revolúcia“ presadzovaná Johnom D. Rockefellerom III. zdala čoraz prijateľnejšia.
Múdry prvý prezident našej republiky George Washington nám vo svojom rozlúčkovom prejave zanechal rady také prezieravé, že sú cenné dodnes. Znova a znova označoval skúsenosť za, citujem, „najistejšie meradlo“, podľa ktorého treba posudzovať existujúce aj plánované vládne opatrenia. To ostro kontrastuje s prístupom, ktorý pravidelne hlása muž, ktorý chce predsedovať koncu našej slobodnej republiky, Nelson Rockefeller. Stále hovorí, citujem: „Zabudnite na minulosť a pozerajme sa do budúcnosti.“
Do akej budúcnosti nás Nelson Rockefeller žiada pozerať, ak nemá nič spoločné s našou minulosťou? Je to budúcnosť, ktorú už v roku 1924 načrtol otec Nelsona a jeho bratov John D. Rockefeller mladší v príhovore skupine študentov. Jeho právnik, zástupca a životopisec Raymond B. Fosdick citoval Johna mladšieho, ktorý pri tejto príležitosti povedal, citujem:
„Dnes večer stojíme na vrchole hory a svet sa rozprestiera pri našich nohách – vaša krajina, vaša krajina, moja krajina, my všetci – a tak sa môže stať, že jedného dňa, jedného dňa budú ľudia všetkých národov stáť na vrchole hory spoločne a nikto nebude hovoriť o ‚mojej krajine‘, ale budeme hovoriť o ‚našom svete‘.“
Takže, priatelia, skutočná otázka osudu Ameriky, pred ktorou teraz stojíme, je otázka, ktorú nám vnútili štyria bratia Rockefellerovci – David, Nelson, Laurance a John D. III. – sledujúci cieľ stanovený ich otcom. Je to v podstate tá istá otázka, pred ktorou stál prezident Abraham Lincoln pred o niečo viac než storočím: či budú Spojené štáty americké zničené, alebo nie. Vtedy hrozilo zničenie rozdelením a rozdrobením a čelilo sa mu využitím federálnych právomocí na zachovanie Únie. Dnešná hrozba leží na opačnom extréme, v nadmernej centralizácii moci, a možno jej čeliť iba opätovným presadením právomocí a práv jednotlivcov a jednotlivých štátov podľa ÚSTAVY.
Na preskúmanie radikálnej zmeny smerovania amerického osudu, ktorú pripravujú a manipulujú štyria bratia Rockefellerovci a ich spojenci, chcem dnes hovoriť o troch témach:
Téma č. 1 – Ako sú jednotlivci redukovaní na obetovateľných pešiakov v rockefellerovskom programe ochrany a presadzovania vlastných záujmov
Téma č. 2 – Ako sú národy manévrované do vojny a ničenia v rámci rockefellerovskej predstavy pokroku
Téma č. 3 – Ako nás tlačia a klamú, aby sme zahodili svoje dedičstvo slobody a prijali rockefellerovskú diktatúru
Téma č. 1 – Ako sú jednotlivci redukovaní na obetovateľných pešiakov v rockefellerovskom programe ochrany a presadzovania vlastných záujmov
Jedna z najzvláštnejších a najsenzačnejších únosových udalostí v histórii sa začala 4. februára 1974, keď mladú ženu menom Patricia Hearstová uniesli z jej bytu v Berkeley v Kalifornii. Jej únoscovia sa čoskoro označili za radikálnu skupinu nazývanú Symbionézska oslobodzovacia armáda, skrátene SLA. Pre pána a pani Randolphových Hearstových sa tak začala nočná mora nesplniteľných požiadaviek, magnetofónových nahrávok, nemilosrdnej publicity, prestreliek a neustávajúceho zákulisného tlaku.
Dňa 3. apríla 1974 magnetofónová nahrávka oznámila „nový zvrat“: Patty Hearstová vstúpila do SLA pod novým menom Tania. O niekoľko dní neskôr Tania pomáhala vykradnúť banku, akoby chcela potvrdiť, čo povedala. A aby toho nebolo málo, o ďalších niekoľko dní videli Taniu strieľať dávky z automatickej pušky, aby kryla člena SLA Williama Harrisa pri odchode z obchodu, kde údajne kradol.
Čoskoro bola SLA takmer vyhladená pri veľkolepej prestrelke v Los Angeles, ale Tania sa akosi práve náhodou nachádzala inde a celé to sledovala v televízii. Tania unikla a viac než šestnásť mesiacov sa napriek údajnej celoštátnej pátracej akcii FBI ona a jej spoločníci zo SLA William a Emily Harrisovci podľa správ ďalej vyhýbali dolapeniu. Napokon však 18. septembra 1975 sa pátranie náhle skončilo rovnako prudko, ako sa začalo. Taniu a Harrisovcov našli priamo v San Franciscu, teda tam, kde sa všetko začalo, a trojicu rýchlo zatkli bez veľkého rozruchu.
V mesačnom AUDIO LISTE č. 7 som stručne spomenul, že SLA bola operáciou CIA a že jej účelom, ktorý sa podarilo splniť, bolo dosiahnuť rockefellerovské prevzatie obrovského Hearstovho impéria. Teraz však verím, že nastal čas povedať vám viac, a to z dvoch dôvodov. Po prvé sa obávam o život Tanie, napodobňovateľky Patty Hearstovej, ktorá je teraz vo väzbe. A po druhé som teraz presvedčený, že pán a pani Hearstovci, Pattyini rodičia, nevedia, že dievča zadržané minulý september je podvodníčka.
Až donedávna existovali náznaky, že to vedia, ale mlčia, aby ochránili zvyšok rodiny. Preto som sa zdržal rozoberania podrobností prípadu Patty Hearstovej okrem toho, že som vám povedal o rockefellerovskom prevzatí ich majetkových záujmov. Hearstovci majú zo všetkých ľudí dobrý dôvod obávať sa ďalších odvetných akcií zorganizovaných CIA a nikdy by som nechcel zasahovať do ich osobných rozhodnutí. Napokon som však získal dôkazy, ktoré ma bez najmenších pochybností presvedčili, že pán a pani Hearstovci stále nepoznajú pravdu. A kvôli nim aj kvôli životu toho dievčaťa, nech je ktokoľvek, teraz odhalím pravdu v prípade Patty Hearstovej. Skutočne totiž verím, že pravda, aj keď je nepríjemná, má vždy prednosť pred lžami, nech sú akokoľvek príjemné alebo pohodlné. A iba pravda môže byť základom na vykonanie spravodlivosti.
Hearstova novinová sieť si prvýkrát privolala hnev bratov Rockefellerovcov pred tromi desaťročiami, keď viedla kampaň na odhalenie veľkých zneužití vyvolaných Rockefellerovcami. Napríklad práve Hearstova sieť zverejnila tajné svedectvo pred Kongresom, ktoré ukazovalo, že americké atómové tajomstvá boli Sovietom odovzdané – nie nimi ukradnuté – ešte pred dokončením našej prvej atómovej bomby; a že Rockefellerovci boli do toho priamo zapojení. Mimochodom, pre Rockefellerovcov to bolo veľmi jednoduché. Prvá riadená jadrová reakcia na svete sa uskutočnila na ich vlastnej Chicagskej univerzite koncom roka 1942 a odtiaľ sa rozvíjal projekt Manhattan. Dokonca aj názov „Manhattan“ pre projekt atómovej bomby bol zvolený ako nenápadné uznanie skutočných šéfov jadrovej energie aj centier moci národa na Manhattane: Rockefellerovcov.
Rockefellerovské záujmové skupiny spustili divoké protiútoky na Hearstovo impérium. Finančnými aj inými prostriedkami prinútili mnohé Hearstove noviny ukončiť činnosť, rovnako ako teraz dusia denník Star tu vo Washingtone reklamným bojkotom. Bratia Rockefellerovci však nikdy nezabúdajú a ich konečným cieľom bolo napokon úplne ovládnuť tie časti Hearstovho podnikateľského komplexu, ktoré dokázali prežiť počiatočné rockefellerovské protiútoky. Patty Hearstová bola pešiakom, ktorého na to použili.
Prvé nahrávky po Pattyinom únose boli plné strachu a naliehavosti a jej rodičom sprostredkúvali drvivé požiadavky ako podmienky jej prepustenia. Pána Hearsta prinútili k neuveriteľnému vydávaniu vlastných prostriedkov v programe rozdávania pomoci, len aby požiadavky SLA ďalej rástli, až sa stali nesplniteľnými. Potom po období mlčania prišla prvá Taniina nahrávka s tvrdením, že Patty je znechutená svojimi rodičmi a pridáva sa k únoscom. Ale, priatelia, skutočná Patty Hearstová vtedy už nežila. Dňa 28. februára 1974, iba dvadsaťštyri dní po únose, Patty utopili vo vani traja muži zo SLA, ktorým podľa informácií, ktoré som dostal, kládla obrovský odpor. Potom použili kremáciu, aby vylúčili akúkoľvek možnosť objavenia a identifikácie jej tela. Mimochodom, pri tajných popravách CIA je to bežná prax a zo spoľahlivého zdroja viem, že taký bol aj osud Jimmyho Hoffu po jeho únose koncom júla 1975, o ktorom som hovoril v mesačnom AUDIO LISTE č. 3.
Zvyšok tejto frašky až do minuloročného septembrového zadržania Tanie, podvodníčky údajne považovanej za Patty Hearstovú, mal jediný účel: udržiavať nemilosrdný tlak na Hearstovcov, aby sa zlomila ich kontrola nad Hearstovými podnikmi. A hlavným bodom nátlaku v tejto kampani bola samotná Tania, používaná na presvedčenie Hearstovcov, že ich dcéra Patty stále žije.
Každí milujúci rodičia v postavení pána a pani Hearstových by sa zúfalo držali nádeje na návrat svojho dieťaťa a Hearstovci nie sú výnimkou. Kým Tania nebola zadržaná, Hearstovci nemali možnosť zistiť, že je podvodníčka. A jej údajné občasné zazretie udržiavalo uistenie, že stále žije. Tak boli podľa najlepších rockefellerovsko-ciaovských tradícií pán a pani Hearstovci oklamaní, aby verili, že vyjednávajú o živote a návrate svojej dcéry Patty aj potom, čo už bola v skutočnosti zavraždená.
Tento podvod pokračoval takmer rok a pol, kým CIA prostredníctvom SLA napokon nedosiahla to, o čo sa Rockefellerovci usilovali celý čas: presun kontroly nad rozsiahlymi Hearstovými záujmami k bratom Rockefellerovcom. Len čo boli dohodnuté podmienky tohto presunu kontroly, súčasťou dohody bolo, že Tania, alias Patty, sa objaví. A aj sa objavila. Bola to jednoduchá záležitosť, pretože FBI už pred Pattyiným únosom vedela, že je plánovaný, a počas celého takzvaného devätnásťmesačného pátrania poznala miesto jej pobytu aj miesto pobytu Tanie, Pattyinej napodobňovateľky.
Hearstovci sa vzdali prakticky všetkého v dohode, ktorá im mala vrátiť ich Patty. A poslednou, najkritickejšou časťou operácie SLA bolo presvedčiť ich, že dostali to, o čo vyjednávali: svoju dcéru Patty. Tania preto musela byť zadržaná a presvedčiť Hearstovcov, že je ich dcéra Patty. A techniky psychologického profilovania, ktoré boli také užitočné pri vytlačení Richarda Nixona a jeho pomocníkov z Bieleho domu cez Watergate, boli použité aj na Hearstovcov, aby sa minimalizovalo riziko, že v Tanii uvidia podvod.
Pátranie po Patty Hearstovej–Tanii sa naťahovalo devätnásť mesiacov a počas celého tohto obdobia boli Hearstovci vystavení krutým psychologickým tlakom všetkého druhu, aby sa poškodila ich schopnosť vnímať čokoľvek z normálneho hľadiska. Po väčšinu tohto času sa Taniina fraška používala na postupné privykanie na predstavu, že ak Patty ešte niekedy uvidia, bude svojím utrpením zásadne zmenená, a teda nebude taká, ako si ju pamätali. A samotná Tania bola vyškolená a psychologicky naprogramovaná, aby počas krátkych stretnutí s Hearstovcami po údajnom zadržaní pôsobila čo najpresvedčivejšie.
Aj napriek tomu sa celý prepracovaný trik takmer rozpadol, keď pán a pani Hearstovci prvýkrát po zadržaní uvideli svoju údajnú dcéru. Bola ešte odlišnejšia, než si predstavovali, a pani Hearstová potom smutne povedala tlači, citujem: „To dievča jednoducho nie je naša Patty.“ Zjavne to myslela obrazne, ale jej slová nevedome vyjadrili doslovnú pravdu. Prirodzené hlboko zakorenené želanie veriť, že Tania je Patty, však zjavne zvíťazilo, posilnené všetkými neľudskými tlakmi, ktoré na Hearstovcov aj teraz stále ťažko doliehajú. Zatiaľ bratia Rockefellerovci svoju stávku vyhrali: oklamali Hearstovcov.
Teraz zostáva vybaviť už len jeden detail: samotné dievča, Taniu, dievča údajne považované za Patty. Už úplne splnilo svoj účel a teraz je na rade, aby bolo zradené. Jediné, čo rockefellerovsko-ciaovskí agenti nemôžu dovoliť, je prepustenie Tanie a jej dlhší kontakt s pánom a pani Hearstovými. Jedna vec je, aby Tania obalamutila Hearstovcov, že je Patty, pri krátkych stretnutiach za napätých neprirodzených podmienok v neznámom prostredí a na pozadí dvoch rokov hrôzostrašných udalostí. Úplne iná vec by však bola, keby sa Tania vrátila s Hearstovcami domov a naďalej ich presviedčala, že je ich dcérou, počas trvalého vzťahu v prostredí, ktoré by jej malo byť známe. Hearstovci by bezpochyby čoskoro zistili, že s dievčaťom, ktoré má byť Patty Hearstovou, je niečo strašne zlé. A preto, priatelia, sa obávam o život tohto dievčaťa, ktoré sa v minulosti nazývalo Tania. Nemôžu dovoliť, aby sa dostalo na slobodu. A teraz, keď je z pohľadu bratov Rockefellerovcov a CIA jeho úloha dokončená, stalo sa pre nich príťažou. Ak bude mať veľké šťastie, možno ho iba zamknú mimo dohľadu a zahodia kľúč. Obávam sa však o jeho život, pretože ak bude umlčané, podvod na Hearstovcoch bude natrvalo zapečatený a skončí aj akákoľvek možnosť, že by samo raz vyhŕklo pravdu. Ak sa to stane, Tania pôjde cestou Leeho Harveyho Oswalda, Jacka Rubyho a mnohých ďalších pred ňou.
Prípad Patty Hearstovej je tragickým príkladom toho, ako bratia Rockefellerovci a ich pomocníci vnímajú jednotlivcov iba ako pešiakov, ktorými možno posúvať na šachovnici moci. Ale nemusíte byť Hearst, Nixon alebo Hoffa, aby ste sa stali pešiakom rockefellerovskej CIA.
V mesačnom AUDIO LISTE č. 5 z októbra 1975 som odhalil, že CIA používa elektronické techniky psychologického programovania na programovanie ľudí ako ľudských robotov, aby robili najrôznejšie veci, ktoré by normálne nerobili. CIA teraz čoraz viac potrebuje ľudí, ktorých možno takto prinútiť vykonávať pre ňu nedobrovoľné úlohy, pretože je zamestnaná bombovými útokmi, terorizmom a ďalšími projektmi na prekrútenie amerického dvojstého výročia na rockefellerovské účely. Ľudia sa však výrazne líšia svojou vnímavosťou na takéto programovanie, a preto je zoznam veľmi vnímavých jednotlivcov pre CIA mimoriadne zaujímavý. CIA preto tajne pomohla založiť sieť centier, ktoré ponúkajú pomoc s odvykaním od fajčenia, chudnutím alebo skončením s pitím takmer zo dňa na deň.
Používajú techniky psychologického podmieňovania príbuzné oveľa pokročilejším technikám CIA. Ak takéto centrum navštívite a vaša terapia odhalí veľmi vysokú mieru ovplyvniteľnosti, vaše meno sa s vedomím alebo bez vedomia konkrétneho centra dostane do osobitného súboru CIA na možné budúce použitie. Ak uvažujete o takejto terapii, mali by ste byť varovaní pred týmto skrytým rizikom. Ak ste ju už absolvovali, môžem len odporučiť náležitú opatrnosť vždy, keď potrebujete zdravotnú starostlivosť, najmä ak ide o hospitalizáciu. Ak je to možné, držte sa svojho rodinného lekára alebo ďalších ľudí, o ktorých viete, že im môžete dôverovať.
Dňa 24. marca 1976 prezident Ford oznámil ďalšiu snahu zaobchádzať s nami ako s pešiakmi a tentoraz sa má týkať každého muža, ženy a dieťaťa v Spojených štátoch. Mám, samozrejme, na mysli vykonštruovanú hrozbu prasacej chrípky a návrh zaočkovať proti nej všetkých.
Uvádzané medicínske dôvody tohto úplne bezprecedentného projektu sú také očividne slabé, že všetci od Svetovej zdravotníckej organizácie až po jednotlivých lekárov po celej krajine ostro spochybňujú navrhovaný postup. Mnohí lekári zašli až tak ďaleko, že sa otvorene pýtajú na skutočný politický dôvod, pretože medicínsky základ je taký nepresvedčivý. Medzitým veľké médiá ovládané Rockefellerovcami bubnujú na jeho podporu. Niektoré skupiny sa pýtajú, či do vakcíny nebude pridané niečo zlovestné. Hoci by sa to dalo urobiť, nie je to základný dôvod programu prasacej chrípky. Celý podvod s prasacou chrípkou je prepracovaným utajovaním, doteraz najdiabolskejším, pravdy o strašnom rádioaktívnom plutóniovom superjede CIA, ktorý teraz kontaminuje celú juhovýchodnú časť Spojených štátov a už sa začína v stopách objavovať po celej krajine. Je to jed, ktorý bol uložený v centrálnom jadrovom trezore skladu drahých kovov vo Fort Knox, ako som po prvý raz odhalil v mesačnom AUDIO LISTE č. 5 v októbri 1975.
V rámci utajovania federálna vláda situáciu tisíckrát zhoršila, keď ho v januári zámerne vyliala do podzemných tokov pod Fort Knox, ako som už oznámil. Teraz si začínajú uvedomovať desivý rozsah svojej nerozumnosti. Namiesto čestných nápravných opatrení však ich odpoveďou zostáva utajovanie.
Najprv sa kampaň prasacej chrípky začala vystrašením všetkých údajnou hrozbou. Potom sa poukázalo na to, že aj zaočkovaní ľudia majú značné riziko ochorenia pre vedľajšie účinky. A aby toho nebolo málo, predstavitelia do konca marca verejne vyjadrili pochybnosti, či bude možné vyrobiť a podať dostatok vakcíny na zaočkovanie všetkých do konca tohto roka, keď sa vláda údajne obáva epidémie prasacej chrípky.
Celé to má všetkých navyknúť na predstavu, že práve toto bude príčina, ak a keď Američania čoskoro začnú v nejakej oblasti zomierať ako muchy pre otravu šíriacim sa plutóniovým jedom CIA z Fort Knox. A pre istotu sa nedávno do tlače dostali aj absurdné príbehy v podstate tvrdiace, že plutónium je prakticky neškodné, na základe záznamov, ktoré boli nedávno „náhle“ objavené o ľuďoch, ktorým pred rokmi experimentálne vstrekli plutónium. Je to veľká hra „pozrite sa tam“ a vy, vaše deti a vaši blízki ste pešiakmi v tejto chladnokrvnej hre.
Téma č. 2 – Ako sú národy manévrované do vojny a ničenia v rámci rockefellerovskej predstavy pokroku
Po celé stáročia bola vojna vždy zlom, ktorého sa drvivá väčšina jednotlivcov obávala a chcela sa mu vyhnúť. A predsa všetci vieme, že vojny stále pokračujú. Prečo? Pretože vždy existovali aj malé skupiny mužov, ktorí sa na vojnu pozerali z úplne iného hľadiska. Pre nich je vojna iba ďalším nástrojom na vykonávanie aj rozširovanie vlastnej politickej a hospodárskej moci.
V dvadsiatom storočí sa vojny stali väčšími, častejšími a krutejšími než kedykoľvek predtým. Takmer tri generácie plamene vojny a revolúcie horeli na jednom či druhom mieste našej planéty. A teraz, po dvoch svetových vojnách, prekračujeme prah tretej!
Čo je zle? Hovorí sa, že „z malého žaluďa vyrastie mocný dub“. A pokiaľ ide o vojnu, veľmi dôležitý žaluď bol zasadený krátko pred prvou svetovou vojnou. Správcovia nadácie oslobodenej od daní, vtedy známej ako „CARNEGIEHO NADÁCIA PRE MEDZINÁRODNÝ MIER“, ktorá zahŕňala spojenectvo rockefellerovských a carnegieovských záujmov, strávili celý rok debatou o jedinej otázke: Je vojna najlepším spôsobom, ako zmeniť život národa? A neuveriteľné, priatelia, ich záver bol: Áno.
Krátko nato sa začala prvá svetová vojna. Prezident Woodrow Wilson, rockefellerovská bábka, bol nadšene podporovaný správcami Carnegieho nadácie, keď dostal Ameriku do vojny. A prinajmenšom pri jednej príležitosti mu dokonca poslali telegram naliehajúci, aby nenechal americkú účasť vo vojne skončiť príliš skoro! Nechceli skrátiť všetky tie žiaduce zmeny v Amerike, ktoré sa dali očakávať v dôsledku našej účasti vo vojne – „žiaduce“ podľa ich kritérií, samozrejme, nie vašich alebo mojich.
Keď rockefellerovské záujmové skupiny a ich spojenci vyvolali druhú svetovú vojnu, táto filozofia bola ešte zakorenenejšia a mocnejšia. Spojené štáty boli zámerne vtiahnuté do druhej svetovej vojny prostredníctvom Pearl Harboru za aktívnej pomoci prezidenta Franklina D. Roosevelta. A rovnako ako prvá svetová vojna, aj druhá bola zámerne predlžovaná viac, než bolo potrebné, aby opäť priniesla veľké zmeny v národnom živote, nielen v Spojených štátoch, ale aj v ďalších krajinách. Podrobnosti nájdete v nedávnej dvojdielnej AUDIO KNIHE č. 7 nazvanej „TRAGICKÁ PRAVDA O ÉRE FDR“, ktorú vo februári 1976 nahrali plukovník Curtis Dall a ja. FDR bol svokrom plukovníka Dalla a plukovník Dall hovorí z osobnej znalosti mnohých veľmi dôležitých vecí.
Pred tromi rokmi som v knihe „SPRISAHANIE PROTI DOLÁRU“ poukázal na veľmi úzke prepojenia medzi politikou, hospodárstvom a otázkami vojny a mieru. V tejto súvislosti som sa snažil upozorniť na veľmi mocné a dôležité nové hospodárske a politické sily, ktoré sa teraz objavujú v Ázii. Knihu som zakončil týmito slovami, citujem:
„Ak nové ázijské sily nebudú pochopené, ale stretnú sa s nevedomosťou a aroganciou, potom bude svet skutočne smerovať nie ku ‚generácii mieru‘, ktorou sa prezident Nixon tak hrdo chválil, ale k tretej svetovej vojne.“
V tom istom kontexte som poukázal na zásadný význam Panamského prieplavu. A v júni 1974 som v rozhlasovom programe v Dallase v Texase sprostredkoval spravodajské informácie, ktoré som práve dostal a ktoré potvrdzovali, že letisko Temehri v Guyanskej republike pri Venezuele je teraz obklopené atómovými raketami namierenými na Gatúnské plavebné komory Panamského prieplavu a na mestá v Spojených štátoch. Ako obvykle však federálna vláda dodnes odmieta umožniť čestné vyšetrenie tejto situácie, pri ktorej ide o život a smrť. Mimochodom, Kuba dnes používa letisko Temehri na prepravu svojich žoldnierov a zásob do južnej Afriky na ďalšie vojny. Letisko Temehri, vzdialené 25 míľ od Georgetownu v Guyane, je väčšie než naše letisko Kennedy v New Yorku!
V mesačnom AUDIO LISTE č. 6 minulý november som napokon mohol odhaliť celú veľkú stratégiu nadchádzajúcej vojny vrátane úvodných kôl na Blízkom východe a nasledujúcich fáz, ktorými sa podľa súčasného zámeru má rozrásť na plnohodnotnú svetovú vojnu. A 19. apríla 1976, iba pred piatimi dňami, vláda Spojených štátov oficiálne dala zelenú začatiu vojny na Blízkom východe. V ten deň, 19. apríla, Biely dom potichu opustil svoj predchádzajúci odpor voči akejkoľvek vonkajšej vojenskej intervencii vo vojnou zmietanom Libanone.
Všetky prvky plánu blízkovýchodnej vojny teraz rýchlo zapadajú na svoje miesta. Dňa 13. marca 1976 Saudská Arábia spečatila svoj osud, keď sa rokovania s americkými vrcholnými predstaviteľmi ropného priemyslu v Panama City na Floride skončili dohodou o kúpe zostávajúcich 40 % aktív ARAMCO Saudskou Arábiou. ARAMCO je rockefellerovské ropné zoskupenie štyroch spoločností pôsobiace v Saudskej Arábii. Minister ropného priemyslu šejk Jamání odhalil, že transakcia prevzatia sa uskutoční naraz v priebehu štyroch až šiestich týždňov. Neuvedomujú si, že keď Rockefellerovci dostanú peniaze, ropné vrty budú zničené bombardovaním pri obmedzenom americkom jadrovom údere zo Sinaja. Signál Bieleho domu z 19. apríla na rozbehnutie tejto vojny prišiel presne päť týždňov po oznámení šejka Jamáního.
Medzitým juhoafrický premiér Vorster vtiahol svoju krajinu do blízkovýchodného konfliktu tajnou návštevou Izraela pred dvoma týždňami, ktorej jediným účelom bolo získať vojenskú techniku výmenou za suroviny. Tým zároveň otvoril svoju krajinu infiltrácii zo strany klientského štátu CIA ovládanej Rockefellerovcami. Navyše rozhneval Arabov a takmer všetkých čiernych Afričanov. Južná Afrika teda skočila „z panvice do ohňa“. A Henry Kissinger bude na svojej africkej ceste rozdávať milióny amerických dolárov takzvaným oslobodzovacím frontom, ktoré sú odhodlané oslobodiť Rodéziu a Južnú Afriku pre Rockefellerovcov. Čierni vodcovia tu aj v zahraničí tak budú Rockefellerovcami využití pri pokuse pomôcť ich spojencovi, sovietskemu Rusku, vykonať za nich špinavú prácu v južnej Afrike pre tamojšie bohaté nerastné zdroje.
Vojnová situácia, ktorej čelíme, priatelia, je čoraz nebezpečnejšia a pokiaľ ide o jej prvé fázy, bezprostredná. Skôr než túto tému opustím, musím však dodať, že teraz nesmieme dovoliť, aby sme stratili odhodlanie zastaviť tento trend ku katastrofe. Verím, že to ešte dokážeme, a MUSÍME TO UROBIŤ!
Až donedávna sa rockefellerovská propaganda snažila vytvárať falošný optimizmus o našej zahraničnej politike, vojenskom postavení a ďalších prvkoch našej národnej sily. Teraz sa však ľudia prebúdzajú. Vedia, že niečo nie je v poriadku. Preto teraz vstupujeme do novej fázy porazeneckej propagandy, ktorá má zničiť našu morálku, aby sme si jednoducho pohodlne ľahli a nechali sa dobyť.
Príkladom na domácej scéne bolo vyhlásenie senátora Franka Churcha minulého leta v tom zmysle, že Američania by nemali nijaký spôsob odporu pri prevzatí moci diktátorom, také obrovské sú špionážne schopnosti federálnej vlády. Toto údajné varovanie, pre účinok značne zveličené, prišlo od jedného z najskorších spolupáchateľov prebiehajúceho utajovania strašného plutóniového jedu CIA!
Aj ďalšie hlasy pridávajú svoju váhu porazeneckej kampani, ale v medzinárodnom meradle. Jeden hlas vystupuje nad všetky ostatné: hlas údajne vyhnaného sovietskeho autora Alexandra Solženicyna. Jeho nedávny výrok, ktorý zhŕňa prakticky všetko, čo dnes verejne hovorí, znie, citujem: „Neprekvapil by ma náhly a bezprostredný pád Západu.“ Potom pravidelne a veľmi podrobne buduje obraz sovietskej moci, údajne neprekonateľnej v propagande a rýchlo sa stávajúcej vojensky neporaziteľnou. O všetkom hovorí nesúhlasne, čím znie, akoby bol na našej strane. Obraz, ktorý však maľuje, priatelia, stále znamená porazenectvo pre nás a bezprostredné víťazstvo našich skutočných nepriateľov. Rozsieva semená beznádeje, nie nádeje, ako vás niektorí chcú presvedčiť. Takáto beznádej by mohla spôsobiť porážku Západu zvnútra, rovnako ako Francúzska v tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov. Aj keď na chvíľu pripustí, že Západ by sa ešte mohol zachrániť pred úplným prevzatím – čo ešte môže, priatelia – vzápätí potláča akúkoľvek predstavu, že to skutočne očakáva. Solženicyn však veľmi mocne narába so slovami a stal sa flautistom z Hamelnu, za ktorým idú vlasteneckí, slobodu milujúci jednotlivci a organizácie.
Aký bude účinok, priatelia, ak o rok či dva, s vojnou a hospodárskym a politickým chaosom zo všetkých strán, Solženicyn dramaticky oznámi: „Západ je odsúdený na záhubu, vraciam sa domov, do domova komunizmu, vlny budúcnosti“? Nebol by to vrcholný úder, ktorý Sovieti potrebujú na zrútenie zostávajúcej vlasteneckej morálky na Západe? Rockefellerovci a ich sovietski spojenci si to zjavne myslia.
Preto ich ovládané médiá teraz poskytujú Solženicynovi obrovskú publicitu. A podľa mimoriadne spoľahlivých spravodajských informácií, ktoré som nedávno dostal, je toto skutočný účel, pre ktorý bol Solženicyn vyslaný na Západ, zatiaľ čo ostatní sovietski disidenti nemôžu nasledovať jeho cestu.
Či je do toho Solženicyn vedome zapojený, alebo je len obeťou psychologického profilovania a programovania, porazenectvo, ktoré šíri, sa môže ukázať ako jeden z našich najsmrteľnejších nepriateľov. Pamätajte, aj Lenin bol vo vyhnanstve v Zürichu a túžil po kolapse Ruska! Prečo by teda Solženicyn, ktorý má byť tiež vo vyhnanstve v Zürichu, nemohol túžiť po kolapse Západu?
Téma č. 3 – Ako nás tlačia a klamú, aby sme zahodili svoje dedičstvo slobody a prijali rockefellerovskú diktatúru
Ak máte vo vrecku jednu z nových dvojdolárových bankoviek, prosím, vyberte ju a pozrite sa na zadnú stranu, ktorá zobrazuje podpisovanie DEKLARÁCIE NEZÁVISLOSTI v roku 1776.
Sediaci pán, ktorý je siedmy, ak počítate zľava, má byť podľa pôvodného obrazu tejto scény od Johna Trumbulla Robert Morris. Morris bol vtedy bohatým finančníkom, ktorý dal všetko pre vec slobody a nezávislosti a v dôsledku toho skončil bez peňazí. Trumbull vo svojom pôvodnom obraze poctil Morrisove obete za slobodu tým, že ho výrazne zobrazil v žiarivom svetle s hrdým výrazom odhodlania na tvári. Napokon, keby nebolo Morrisa, otrhaná armáda Spojených štátov by sa možno zrútila pre nedostatok financií.
Na novej dvojdolárovej bankovke je Morrisova dôležitá úloha tiež symbolicky uznaná – ale ľuďmi, ktorí chcú zrušiť slobodu, ku ktorej vzniku jeho obete pomohli. Na bankovke je Morris zatemnený do nejasnosti, rovnako ako naši neviditeľní vládcovia chcú zakryť a vymazať našu slobodu. Ako som už spomenul, takéto podprahové propagandistické posolstvá a signály sú všade okolo nás. Napríklad poštové známky so štátnymi vlajkami hovoria „éra dvojstého výročia“, čo sú kódové slová označujúce konkrétne program takzvanej „druhej americkej revolúcie“ Johna D. Rockefellera III.
Rockefellerovská propaganda je navrhnutá tak, aby posúvala ich program k diktatúre aj priamejšími spôsobmi. Dňa 18. apríla 1976 ropná spoločnosť Atlantic Richfield Oil Co., známa ako ARCO a ovládaná Rockefellerovcami, začala po celej krajine uverejňovať celostranové inzeráty na niečo, čo nazvala „trojstým výročím“. Zobrazuje napodobeninu americkej vlajky pozostávajúcu z tristo bielych hviezd na modrom poli s číslom 2076 v počítačovom štýle na červenom poli. Pod tým vás povzbudzuje, aby ste napísali, aké zmeny chcete v Amerike vidieť, bez čo len letmého uznania, že by ste možno chceli niektoré veci ponechať tak, ako sú. Podstata celého inzerátu je obsiahnutá v slovách, citujem:
„Približne o šesť mesiacov plánujeme zhromaždiť vaše odpovede, analyzovať ich a vydať úplnú správu o tom, čo sme zistili.“ A citujem: „Postaráme sa, aby sa dostala k ľuďom, ktorí sú v pozícii, aby ju posúdili a konali podľa nej.“
Akých ľudí myslia? Bratov Rockefellerovcov a ich pomocníkov, práve tých! Nová kampaň ARCO k trojstému výročiu nie je ničím iným než náhradou Národného výboru pre éru dvojstého výročia Johna D. Rockefellera III., ktorý bol pred časom prinútený zatvoriť po tom, čo bol jeho inzerát Deklarácie dvojstého výročia spred roka odhalený ako štart tajnej novej rockefellerovskej ústavy.
Medzitým rockefellerovský postup k zavádzaniu ich tajnej a diktátorskej „Ústavy Nových štátov amerických“ pokračuje tak rýchlo, ako dokážu. Počas prvého týždňa tohto mesiaca, apríla, sa vo Filadelfii konalo takzvané „kritické zhodnotenie“ ÚSTAVY SPOJENÝCH ŠTÁTOV s viac než stovkou účastníkov zastupujúcich univerzity, podnikanie, odbory, skupiny pre občianske práva, súdnictvo, Kongres a ďalších.
Na zozname boli významné mená z vyšetrovania WATERGATE vrátane Henryho Rutha mladšieho, ktorý v záverečných fázach pôsobil ako osobitný prokurátor pre Watergate. Viete si to predstaviť? Odbory zastupovali Victor Gotbaum z AFL-CIO a Stephen Schlossberg, hlavný právny poradca United Auto Workers. Za podnikateľskú stranu boli prítomní predsedovia predstavenstiev troch korporácií: J. Irwin Miller z Cummings Engine Co., John DiBold zo skupiny DiBold a Fletcher L. Gramm z Coppers Company, mimoriadne otvorený zástanca myšlienok obsiahnutých v rockefellerovskej „ústave Nových štátov“.
Boli tam prezidenti Rady pre zahraničné vzťahy, Ligy voličiek a Common Cause, ako aj výkonný riaditeľ Americkej únie občianskych slobôd a spoluriaditeľ otvorene radikálnej, antikapitalistickej Ľudovej komisie dvojstého výročia Jeremy Rifkin.
Prítomní boli vrcholní zástupcovia časopisu Time, Federálneho rezervného systému a Americkej advokátskej komory. Zúčastnilo sa takmer dvanásť federálnych sudcov, jeden sudca Najvyššieho súdu vo výslužbe a samotný šéf Všeobecného účtovného úradu Elmer Staats.
Sotva sa teda možno čudovať, že profesor Marvin E. Wolfgang, prezident usporiadateľskej Americkej akadémie politických a sociálnych vied, na stretnutí dôverne vyhlásil, citujem:
„Ani Kongres, ani Biely dom nemôžu ignorovať to, čo tu hovoríme.“
A to nie je prázdna akademická poznámka, priatelia, pretože 12. mája 1976 plánuje filadelfská Rada pre svetové záležitosti, jednotka Rady pre zahraničné vzťahy, prísť do Washingtonu a začať vážne tlačiť na Kongres v rámci prípravy formálneho prijatia diktátorskej rockefellerovskej „Ústavy Nových štátov amerických“ aj zradnej „Deklarácie vzájomnej závislosti“, prvýkrát predstavenej minulý október vo Filadelfii.
Medzitým štyria bratia Rockefellerovci ďalej pracujú na tom, aby sa dostali do pozície na úplné prevzatie velenia diktatúry, ktorú dúfajú čoskoro vytvoriť. Hlavná verejná tvár, Nelson, teraz rýchlo vystupuje do popredia s propagačnou kampaňou, o ktorej pláne som hovoril v mesačnom AUDIO LISTE č. 9 pred dvoma mesiacmi, a využíva všetko. Jednému publiku na jednej strane hovorí: „Zabudnite na minulosť a pozerajme sa do budúcnosti.“ Inému publiku sa však vyhlasuje za nehanblivého vyznávača, citujem, „staromódnych cností“. Viete si to predstaviť? Hovorí, že žiť príkladom je jeho kľúčovou náboženskou zásadou. Samozrejme však nespomína nijaký z príkladov svojho minulého pôsobenia, ktoré som vám odhalil v mesačnom AUDIO LISTE č. 1. Najnovšie sa dokonca začal ostro púšťať do starých priateľov a spojencov, aj dlhoročných blízkych rodinných priateľov, ako je Dr. Dorothy Fosdicková zo štábu senátora Henryho Jacksona, vo svojej spaľujúcej ambícii využiť pre seba takzvané „konzervatívne nálady“, ktoré sa teraz šíria Amerikou.
Nelson Rockefeller a jeho bratia stále hrajú svoju smrtiacu koncovku taktického manévrovania na zvládanie možných situácií. Snažia sa načasovať politické a hospodárske udalosti tu v Spojených štátoch tak, aby zapadli do rýchlo sa rozvíjajúcich udalostí v zámorí pri príprave vojny. Moje najnovšie informácie hovoria, že na tento účel boli teraz vypracované dve hlavné možnosti Rockefellerovho prevzatia prezidentského úradu. Ako obvykle ich odhaľujem v nádeji, že sa tým umožnia potrebné kroky na zabránenie ich uskutočneniu.
Možnosť č. 1 sa môže uplatniť, ak teraz vypustené sily smerujúce k blízkovýchodnej vojne budú postupovať veľmi rýchlo a povedú k tamojšej vojne a k „vyhláseniu výnimočného stavu“ tu ešte pred letnými straníckymi zjazdmi. V tom prípade môže byť prezident Ford tak či onak odstránený z úradu pred zjazdom. Rockefeller sa potom stane prezidentom a dokončí Fordovo funkčné obdobie do 20. januára 1977.
Ale, priatelia, možnosť č. 2 je teraz na vrchole rockefellerovského zoznamu preferencií. Teraz môžem odhaliť, že Nelson Rockefeller plánuje opäť použiť svoj neslávny 25. dodatok k Ústave, ale iným spôsobom. Už prinútil Forda súhlasiť, že bude jeho viceprezidentským kandidátom. Rockefeller teraz plánuje nomináciu Forda na prezidenta a seba na viceprezidenta bez ohľadu na výsledky primárok! Potom, po zjazde, má byť prezident Ford z jedného či druhého dôvodu neschopný vykonávať funkciu, čím sa aktivuje oddiel 4 dvadsiateho piateho dodatku k Ústave Spojených štátov.
Podľa tohto oddielu, citujem, „…väčšina hlavných predstaviteľov výkonných ministerstiev“ – ktorí sú teraz z 99 % závislými rockefellerovskými prívržencami – pošle písomné vyhlásenie predsedovi Senátu pro tempore a predsedovi Snemovne reprezentantov, že, citujem, „…prezident nie je schopný vykonávať právomoci a povinnosti svojho úradu…“. Nato viceprezident Nelson Rockefeller, ktorý je sám predsedom Senátu pro tempore, citujem, „…okamžite prevezme právomoci a povinnosti úradu ako zastupujúci prezident“.
Všimnite si to: zastupujúci prezident! Rockefeller plánuje dosiahnuť to približne 19. septembra 1976 a v tejto funkcii bude podľa ustanovení dvadsiateho dodatku pôsobiť, citujem, „…kým prezident nesplní podmienky na prevzatie funkcie…“. To však môže byť na neurčito, pretože súčasťou plánu je tiež zrušenie volieb pre veľmi nezvyčajné okolnosti a sprievodný zmätok. To všetko pripravuje cestu prijatiu ich diktátorskej „Ústavy Nových štátov amerických“ v národnom referende!
A ak si myslíte, že sa niečo také jednoducho nemôže stať, spomeňte si: FDR v roku 1933 zatvoril banky a skonfiškoval zlato ľudu – a ľudia to prijali pre nezvyčajné okolnosti.
A počas druhej svetovej vojny boli Američania japonského pôvodu pochytaní a nahnaní do koncentračných táborov. Nemysliteľný čin, a predsa bol prijatý pre nezvyčajné okolnosti.
A verili by ste ešte pred štyrmi rokmi, že viceprezident aj prezident môžu byť vyštvaní z úradu a nahradení dvoma vymenovanými ľuďmi?!
Priatelia, naši otcovia zakladatelia si uvedomovali, že môže prísť deň, keď nás vlády, federálna aj štátne, sklamú a nesplnia svoje ústavné povinnosti zastupovať ľud. Preto zahrnuli do Listiny práv ČLÁNOK X. Často sa nazýva dodatkom o právach štátov, ale mal by sa nazývať dodatkom o právach ľudu. Znie takto, citujem:
„Právomoci, ktoré Ústava nezveruje Spojeným štátom ani nezakazuje štátom, sú vyhradené jednotlivým štátom alebo ľudu.“
Opakujem: „vyhradené ľudu“. Preto sa musíme obrátiť na seba samých a teraz to už závisí od toho: od vás, odo mňa, od všetkého ľudu Spojených štátov! Je čas, aby sme sa pevne rozhodli tak ako Abraham Lincoln:
„…že tento národ pod Bohom zažije nové zrodenie slobody a že vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud nezanikne na zemi.“
Do budúceho mesiaca sa s vami lúči Dr. Beter. Ďakujem vám a nech Boh žehná každému jednému z vás.
Späť na obsah