Redakčná poznámka: Text zachováva autorov hlas a dobový kontext vrátane jeho predpovedí a odporúčaní. Tvrdenia o tajných vládcoch, sabotážach, vesmírnych bojoch a dvojníkoch sú tvrdeniami Petra Davida Betera; preklad ich nepotvrdzuje ako overené fakty. Dobové finančné a bezpečnostné odporúčania nie sú súčasnými odporúčaniami prekladateľa.
Úvod
Toto je Audio list doktora Betera — poštová schránka 16428, Fort Worth, Texas 76133.
Dobrý deň, priatelia, tu je doktor Beter. Dnes je 27. júla 1978 a toto je môj Audio list č. 36.
Po tri generácie bola Rockefellerova dynastia dominantným faktorom v hospodárskom, politickom a spoločenskom živote Ameriky. A po tri desaťročia boli štyria bratia Rockefellerovci tretej generácie — David, Nelson, Laurance a John D. III. — skutočnými vládcami západného sveta. Už dávno si rozdelili svet na sféry vplyvu. Koordináciou svojej činnosti a spoločným postupom však títo štyria bratia získali bezpríkladný vplyv na osud celého ľudstva. Pred tromi rokmi v tomto mesiaci som však v Audio liste č. 2 odhalil, že bratia začínajú strácať svoje železné zovretie udalostí. Nelson Rockefeller napríklad plánoval nahradiť vtedajšieho prezidenta Geralda Forda v Oválnej pracovni najneskôr v júni 1975. Ford však prežil zvláštnu chorobu, pre ktorú v tom mesiaci padal dolu schodmi na nástupných rampách lietadiel — a za tri roky odvtedy už nemal žiadne ďalšie záchvaty padania. O niekoľko mesiacov neskôr, v septembri a októbri 1975, séria pokusov o atentát takmer odstránila Forda zo scény, ale aj tie sa pokazili.
Pred dvoma rokmi v tomto mesiaci som v Audio liste č. 14 odhalil, že prebieha kríza s podmorskými raketami z roku 1976. Táto kríza, ktorú vláda NIKDY nezverejnila, bola len začiatkom úplného vojenského podrazu Rockefellerovcov zo strany ich tajného spojenca, Sovietskeho zväzu. Ako som zverejnil predchádzajúcu jar v Audio liste č. 12, kľúčoví členovia správnych rád veľkých nadácií ovládaných Rockefellerovcami už dospeli k záveru, že ruský podraz je bezprostredný. Samotní bratia však s týmto záverom nesúhlasili. Vyrastali s vedomím, že Sovietsky zväz tajne financuje a ovláda ich vlastný Rockefellerov kartel. Jednoducho si nevedeli predstaviť, že by im Rusko mohlo nejako vykĺznuť z rúk. Až keď bola z vôd pri Seal Harbor v Maine vyzdvihnutá ruská vodíková bomba, všetci štyria bratia naozaj uverili, že vojenský podraz prebieha. Jej presné navigačné súradnice som uviedol v Audio liste č. 15 z augusta 1976 a koncom toho mesiaca ju odstránilo námorníctvo Spojených štátov. Táto bomba bola jednou z tém, ktoré som preberal s generálom Georgeom S. Brownom, vtedajším predsedom Zboru náčelníkov štábov, na stretnutí s ním v Pentagóne 16. septembra 1976. Keď sa bratia dozvedeli, že Rusko sa skutočne pripravuje na prekvapivý jadrový útok na Ameriku, mohli podniknúť kroky, aby vojne celkom zabránili. To by však znamenalo oboznámiť verejnosť s pravdou — a ako povedal náš Pán: „Pravda vás oslobodí.“
Bratia Rockefellerovci sa nezaujímajú o vašu ani moju slobodu, ale o stále väčšiu moc. Preto sa pokúsili obnoviť svoje spojenectvo so Sovietmi. Aby znovu zaviedli starostlivo kontrolovaný spoločný plán jadrovej vojny na americkej pôde, urobili Rockefellerovci obrovské ústupky na uspokojenie Kremľa. Jeden z týchto ústupkov otvoril dvere sovietskym jadrovým sabotérom, aby sa rozrojili po celých Spojených štátoch a kládli veľké i malé jadrové míny pri priehradách, vodných nádržiach, verejných budovách, výrobných závodoch, obilných silách, rafinériách a mnohých ďalších cieľoch. Preto bolo o tomto čase minulý rok vydávanie môjho Audio listu dobrovoľne pozastavené. Tri mesiace, od konca mája do konca augusta 1977, som spolupracoval so znepokojenými občanmi po celej krajine v úsilí dosiahnuť rozhodujúce odhalenie a zásah úradov, ktorý by zastavil rozsiahlu jadrovú sabotáž Ameriky. Toto úsilie však zlyhalo, priatelia, ako som vám povedal minulý august, keď som obnovil Audio list číslom 25.
Počas všetkých týchto a ďalších udalostí bol pokles moci a odhodlania štyroch bratov čoraz zjavnejší. Všetky tieto neúspechy však boli zanedbateľné v porovnaní s katastrofálnou porážkou Ameriky vo vesmíre minulý september. V bitke žatevného Mesiaca bola vyradená tajná americká mesačná základňa v kráteri Kopernik. Kopernikova základňa, vyzbrojená silnými lúčovými zbraňami schopnými zasiahnuť ktorékoľvek miesto na Zemi, bola Rockefellerovým tromfom v nadchádzajúcej vojne — teraz však bola preč. Vláda túto rozhodujúcu vesmírnu bitku dodnes verejne nepriznala, ale práve ona je skutočným dôvodom mnohých zúfalých protiruských krokov, ktoré Amerika teraz podniká.
Priatelia, vrháme sa do obdobia konfrontačnej diplomacie na ceste k vojne. Veľké i malé národy sa zoraďujú a vyberajú si strany pre nadchádzajúci veľký konflikt, ako sa to dialo pred prvou a druhou svetovou vojnou. Zároveň sa krajinou preháňajú mrazivé vetry boľševickej revolúcie — v Amerike, v Británii a v častiach Európy. Na tento účel sa zrýchľuje riadený kolaps západného monopolistického kapitalizmu, vedený pádom amerického dolára s nedostatočným krytím zlatom. Rockefellerovci vrhajú Západ do najkritickejšieho obdobia celých jeho dejín. Deje sa to však vo chvíli, keď sa zrýchľuje konečný úpadok ich dynastie.
Minulý mesiac som poukázal na historickú skutočnosť, že všetky skutočné dynastie majú životnosť len približne 100 rokov. Rockefellerova dynastia už tento bod dosiahla a bratia Rockefellerovci sú už v súmraku svojej moci. Začiatkom tohto mesiaca, 10. júla 1978, nabral pád bratov Rockefellerovcov nový ohromujúci smer. John D. Rockefeller III., najstarší zo štyroch bratov, zahynul pri čelnej zrážke, keď sa viezol v aute neďaleko rodinného sídla v Pocantico Hills v štáte New York. Nehoda bola vrcholne ironická z dôvodov, ktoré vysvetlím v téme č. 1. Navyše zasadila ochromujúci úder celku tvorenému štyrmi bratmi. Tento úder ešte zvýšil tlak na Davida, Nelsona a Laurancea, aby sa poponáhľali so svojimi plánmi revolúcie a vojny.
Moje tri dnešné témy sú: Téma č. 1 — ODKAZ ZOSNULÉHO JOHNA D. ROCKEFELLERA III.; Téma č. 2 — NOVÁ AMERICKÁ STRATÉGIA PRVÉHO ÚDERU; Téma č. 3 — NÁSLEDKY PRVEJ JADROVEJ VOJNY.
Téma 1 — Odkaz zosnulého Johna D. Rockefellera III.
Priatelia, obyčajne sa nepatrí hovoriť negatívne o tých, ktorí už odišli. Automobilová nehoda, ktorá vzala život Johnovi D. Rockefellerovi III., však nezmenila pravdivosť toho, čo som vám roky hovoril, kým ešte žil. Ani neodčinila strašné plány, ktoré pomáhal uviesť do pohybu a ktoré budú naďalej ovplyvňovať váš život a vašu budúcnosť.
John D. Rockefeller III. bol jedným z najmocnejších mužov na Zemi. Ovládané veľké médiá zakryli skutočný význam jeho života a smrti, ale verím, že máte právo ho poznať. Odborníci na vzťahy s verejnosťou mu už dávno vytvorili verejný obraz, ktorý niesol po zvyšok života — obraz láskavého, plachého filantropa. Aj po smrti sa tento obraz starostlivo udržiava prostredníctvom príbehov o jeho pohrebe v ovládaných veľkých médiách. Hovoria nám, že práve John mal najväčšie potešenie z rozdávania rodinného bohatstva a že tejto úlohe zasvätil život. Priatelia, skutočnosťou však je, že John zohrával nenahraditeľnú úlohu v rozširovaní Rockefellerovho impéria a koordinoval svoju činnosť s bratmi. Zo štyroch bratov sa práve John špecializoval na niekoľko oblastí, ktoré sú teraz pre vás kľúčové. Jednou boli nadácie ovládané Rockefellerovcami, ktorých filantropická svätožiara má len málo spoločného s ich skutočnou povahou. Ďalšou bola Ázia, najmä Japonsko. Treťou bola Afrika a štvrtým Johnovým zameraním bola jeho takzvaná „druhá americká revolúcia“, ktorá sa teraz mení na novú boľševickú revolúciu tu v Amerike.
Keď sa pred takmer ôsmimi desaťročiami začínalo 20. storočie, John D. Rockefeller starší zakladal prvú zo svojich nadácií oslobodených od daní. Nazývala sa „General Education Board“ — Rada pre všeobecné vzdelávanie. V roku 1904 rada vydala svoju prvú publikáciu nazvanú „Occasional Letter No. 1“, ktorú napísali John D. Rockefeller starší a jeho prefíkaný pomocník, reverend Frederick Taylor Gates. Tento dokument, z ktorého som citoval pred vyše dvoma rokmi v Audio liste č. 10, jasne ukázal skutočný účel rady. Nebolo ním nič menšie než úplné pretvorenie spoločnosti podľa Rockefellerových plánov. Ten istý účel odvtedy naďalej poháňa každú nadáciu v Rockefellerovej sfére, ale každá sa špecializuje na určitý aspekt tohto nadradeného cieľa. Pri zakladaní jednej nadácie za druhou John D. Rockefeller starší od samého začiatku koordinoval svoju činnosť s Andrewom Carnegiem, ktorý robil to isté. Vyhli sa tak zdvojovaniu a zväčšili rozsah spoločného úsilia. V oblasti takzvanej filantropie sa Rockefellerove a Carnegieho záujmy prepletali a postupne sa všetky dostali úplne pod Rockefellerovu strechu. Dňa 26. januára 1917 však senátor Chamberlain z Oregonu povstal v Senáte Spojených štátov a vyslovil varovanie. Povedal: „Carnegieho a Rockefellerov vplyv je zlý. Za dve generácie môžu zmeniť myslenie ľudí tak, aby sa prispôsobili Rockefellerovmu kultu alebo Carnegieho kultu namiesto základných princípov americkej demokracie.“
Dnes je to o dve generácie neskôr a v Kongrese už podobné varovania nepočujeme. Prorocké varovanie senátora Chamberlaina sa naplnilo. Rockefellerovsko-carnegieovský konglomerát nadácií už dávno vypustil zlé sily namierené proti vzdelávaniu, vláde a samotnému tkanivu spoločnosti. Takmer štyri desaťročia od roku 1931 bol zo štyroch bratov správcom týchto zlých síl práve John D. Rockefeller III. Začal členstvom v správnych radách General Education Board a Rockefellerovej nadácie a potom rozšíril svoj vplyv na celú sieť nadácií dynastie, ktorú tiež zväčšil. Zlé sily vypustené tak dávno sa však teraz vymkli spod kontroly. Koordinácia nadácií Johnom D. Rockefellerom III. v mene jeho troch bratov a jeho samého teraz viedla k podrazu a k záväzku vytvoriť JEDNU SVETOVÚ VLÁDU a k nadchádzajúcej jadrovej vojne.
Ďalšou oblasťou, ktorá sa stala hlavným záujmom Johna D. III. ešte pred nadáciami, bola Ázia. Začalo sa to v roku 1929, keď ako čerstvý absolvent vysokej školy odcestoval do japonského Kjóta pod záštitou Rockefellerovcami ovládaného „Institute of Pacific Relations“, Inštitútu tichomorských vzťahov, skrátene IPR. V tridsiatych rokoch bolo prioritou číslo jeden pre IPR vmanévrovať Japonsko do útoku na Spojené štáty za podmienok, ktoré by slúžili Rockefellerovým záujmom. John D. III. sa do tejto práce pustil s nadšením a výrazne rozšíril Rockefellerovu činnosť v Ázii aj inými cestami. Práve on dohliadal na prípravy Rockefellerovho impéria na využitie nadchádzajúcich udalostí v Ázii. IPR zrodil neslávne známu špionážnu sieť Richarda Sorgeho so sídlom v Lee v Massachusetts. Povojnové vyšetrovania Kongresu dokázali, že práve Sorgeho sieť spôsobila útok na Pearl Harbor. Franklin Delano Roosevelt, vedený informáciami od špionážnej siete IPR, vykonal všetky potrebné prípravy, aby zabezpečil, že sa želaný útok na Pearl Harbor obráti proti Japoncom. Pred dvoma mesiacmi som v Audio liste č. 34 vysvetlil hlavnú stratégiu za tým všetkým. Väčšina širokej verejnosti netušila, že vojna s Japonskom je bezprostredná, pretože vláda nechcela, aby sme to vedeli. Azda jediné jasné verejné varovanie počuli 9. novembra 1941 veriaci kostola Christ Church v Alexandrii vo Virgínii. Jeho duchovný, biskup Wells, sa túto správu dozvedel len o tri dni skôr od Normana Davisa, vtedajšieho prezidenta Amerického Červeného kríža, ako som vám podrobne povedal v Audio liste č. 22. Davis mal veľmi blízko k FDR a povedal biskupovi Wellsovi, že vojna s Japonskom vypukne do piatich týždňov! Biskup Wells, otrasený touto správou, okamžite upozornil svojich veriacich. O štyri týždne neskôr nastal útok na Pearl Harbor.
Keď vypukla vojna, John D. Rockefeller III. sa pohotovo stal „asistentom“ toho istého Normana Davisa, ktorý biskupovi Wellsovi povedal o nadchádzajúcej vojne s Japonskom. Odtiaľ John prechádzal z jednej funkcie do druhej a pripravoval pôdu na úplné ovládnutie Japonska Rockefellerovcami po vojne. Hneď po skončení druhej svetovej vojny John D. Rockefeller III. so svojím sprievodom priletel do trosiek Japonska. Medzi ľuďmi zbedačenými následkami vojny môžu finančné zdroje Rockefellerových rozmerov kúpiť takmer čokoľvek a všetko — a presne to aj urobili. Čoskoro začal vznikať obrovský Rockefellerov kartel tisícov japonských podnikov, zaibacu. Veľká časť raného priemyselného znovuzrodenia Japonska pod Rockefellerovou kontrolou prebiehala v elektronike, pre ktorú majú Japonci obrovské nadanie. Jedným z najznámejších Rockefellerových podnikov v Japonsku v tejto oblasti je „SONY“, ktorého výrobky prenikli do každého kúta sveta. SONY, priatelia, nie je japonské meno ani slovo, ale skratka — označuje niekdajší Standard Oil of New York. Dnes sa Japonsko snaží stať svetovou mocnosťou číslo jeden v elektronike. Na pohrebe Johna D. Rockefellera III. tento mesiac prišla viac než polovica káblových správ a telegramov od spolupracovníkov v Japonsku. Johnove znalosti Ďalekého východu však siahali ďaleko za Japonsko a zahŕňali celú Áziu.
Dnes, keď sa Spojené štáty snažia hrať takzvanou „čínskou kartou“ proti Rusku, tlačia Japonsko do náručia červenej Číny, aby pomohlo tejto zúfalej stratégii. Červená Čína však v skutočnosti nemá úmysel vytvoriť skutočné spojenectvo so Spojenými štátmi proti Rusku. Namiesto toho hrá Čína „americkou kartou“, pretože vie, že Rusko je teraz najväčšou vojenskou mocnosťou na Zemi. Číňania dúfajú, že svojou terajšou stratégiou neskôr získajú čo najlepšie podmienky ako cenu obnoveného spojenectva s Ruskom. Aj Japonsko, zovreté medzi Východom a Západom, sa snaží sledovať kurz, ktorý vôbec nie je tým, čo zamýšľali bratia Rockefellerovci. Pri veľmi aktívnych rokovaniach o zmluve medzi červenou Čínou a Japonskom sa Čína snaží zahrnúť klauzulu proti regionálnej nadvláde jednej mocnosti, ktorú Kremeľ považuje za protiruskú. Moskva označila túto jedinú klauzulu za svoju jedinú námietku proti čínsko-japonskej zmluve. Japonsko sa teraz rozhodlo trvať na doplnkovej klauzule, ktorá jasne uvádza, že ustanovenie o regionálnej nadvláde nie je namierené proti žiadnej konkrétnej tretej mocnosti. Takto chce Japonsko uspokojiť Rusko aj Čínu. Takto sa Japonsko stáva osovým bodom obrovskej novej ázijskej osi, pred ktorou som prvýkrát varoval pred piatimi rokmi v knihe „The Conspiracy Against the Dollar“ — „Sprisahanie proti doláru“. A tak odkaz Johna D. Rockefellera III. po jeho smrti na Ďalekom východe žije ďalej.
Po piatich desaťročiach deštruktívneho zasahovania do ázijských záležitostí náhle odišiel zo scény práve vtedy, keď ho bratia najviac potrebujú. V Ázii, rovnako ako inde, bratia strácajú kontrolu. A keďže John je preč, tento trend sa začne zrýchľovať. Pred tromi desaťročiami Rockefellerova dynastia ešte len začínala ťažiť z prevzatia Japonska prostredníctvom druhej svetovej vojny, ale John D. III. už hladne hľadal ďalšiu veľkú korisť na pohltenie. Našiel ju v Afrike. Začiatkom jesene 1948 podnikol John D. III. dvojmesačnú cestu do Afriky pod záštitou Rockefellerovej nadácie. Vrátil sa plný nadšenia z bezpríkladných prírodných zdrojov Afriky a veľkého obchodného a priemyselného potenciálu kontinentu. V rozhovore pre NEW YORK TIMES zo 14. novembra 1948 vysvetľoval svoju cestu veľkým záujmom o zdravie a blahobyt domorodcov. Jeho skutočný záujem však bol hospodársky a taký silný, že sa počas rozhovoru takmer „úplne prezradil“. Jeho poradca pre vzťahy s verejnosťou ho musel znova a znova vracať k údajnej téme blahobytu domorodcov, aby NEW YORK TIMES mali čo citovať k tejto téme.
Ako vždy, stratégia Rockefellerovho ovládnutia Afriky mala zahŕňať nepokoje a krviprelievanie. Skutočné problémy Afriky sa začali po Johnovej ceste pred 30 rokmi. Netrvalo dlho a v prejave 18. januára 1951 verejne odhalil, čo Afriku čaká. Povedal: „Neprejde veľa rokov a v Afrike budeme svedkami rovnakého druhu otrasov, aké sa teraz objavujú v Ázii.“ A svoje slovo dodržal. Do jazyka zhrozeného sveta čoskoro vstúpili slová ako „Mau Mau“, keď sa začali množiť prípady medzirasového vraždenia a terorizmu. Európske koloniálne územia v Afrike sa začali rozpadávať a na ich mieste vznikali nové národy s nominálne černošskými vládami. V každom prípade však nové černošské vlády zistili, že musia priviesť späť bieleho človeka, aby spravoval a rozvíjal hospodárske zdroje! Rockefellerove nadnárodné korporácie sa vrhli na zavedené baníctvo a ďalšie činnosti a prevzali ich prakticky bez účinných zásahov miestnych vlád!
Až donedávna sa Rockefellerovo prenikanie do Afriky uskutočňovalo v tajnom spojenectve so Sovietskym zväzom. Od bitky žatevného Mesiaca pred desiatimi mesiacmi sa to však celé zmenilo. Podľa niekdajších spoločných Rockefellerových a sovietskych plánov nemala južná Afrika nádej na prežitie. Bratia Rockefellerovci a ich vtedajší ruskí spojenci boli odhodlaní dosiahnuť úplnú nadvládu v Afrike aj inde. Druh nadvlády, o ktorý sa dnes usiluje Kremeľ, má však celkom iný charakter. Preto ak južná Afrika vydrží nárazy, ktoré už boli uvedené do pohybu, existuje teraz nový lúč nádeje, ktorý predtým nebol. V súčasnosti je Rodézia na frontovej línii a boje teraz prebiehajú neďaleko hlavného mesta Salisbury. Zapojené sú dve partizánske sily — jedna pod Robertom Mugabem má základne prevažne v Mozambiku a podporujú ju Sovieti; druhá pod Joshuom Nkomom má základne v Zambii a podporujú ju Rockefellerovci. Tak ako sa Rockefellerovo a sovietske spojenectvo skončilo inde, je minulosťou aj v Afrike. Tento mesiac Nkomo za veľké sumy Rockefellerových peňazí prebral Mugabemu pätnásť dôstojníkov. Rovnako Nkomo práve popravil vysokopostaveného dôstojníka vo svojich radoch za proruské postoje. Mugabeho a Nkomove frakcie budú čoraz viac bojovať medzi sebou ako zástupcovia Ruska a Spojených štátov. Každá sa bude snažiť predbehnúť druhú v ovládnutí Rodézie. Odkaz Johna D. Rockefellera III. v Afrike napokon úplne zlyhá a Rusko pozbiera to, čo zostane z Rockefellerových stávok. Afrika, tak ako zvyšok sveta, bude nútená zmieriť sa s Ruskom. Nadvláda Afriky novým typom ľudí v dnešnom Kremli však sľubuje byť menej drastická a deštruktívna než to, čo by nastalo pod Rockefellerovou korporátnou socialistickou diktatúrou. Spôsob, akým John D. Rockefeller III. zomrel, bol vrcholne ironický vzhľadom na jeho úlohu v pustošení Afriky. Hlavným Rockefellerovým agentom v dnešnej Zambii vo vojne proti južnej Afrike je americký veľvyslanec Steven Lowe. Práve jeho synovec, 16-ročný David Lowe, zahynul spolu s Johnom D. Rockefellerom III., keď sa ich autá 10. júla 1978 čelne zrazili.
Zostáva ešte jedna zásadná oblasť, v ktorej treba spomenúť odkaz Johna D. Rockefellera III. Mám na mysli jeho takzvanú druhú americkú revolúciu, ktorá sa teraz mení na boľševickú revolúciu tu v Amerike. Pred tromi rokmi v tomto mesiaci som v nahrávke Audio Book Talking Tape č. 4 odhalil tajnú novú ústavu pre Ameriku, napísanú pre bratov Rockefellerovcov. Tajná nová ústava, výsledok desiatich rokov práce, 100 účastníkov, 40 návrhov a mnohých miliónov dolárov, bola dokončená v roku 1974 Rockefellerovou nadáciou oslobodenou od daní. Tajná Rockefellerova ústava je paródiou toho, čo naši predkovia vytvorili v roku 1787. Pomocou vznešene znejúcich fráz predstavuje plán úplnej korporátnej socialistickej diktatúry. Propagandistická kampaň na prípravu prijatia tajnej novej ústavy bola zodpovednosťou Johna D. Rockefellera III. V roku 1973 vydal knihu s názvom „THE SECOND AMERICAN REVOLUTION“ — „Druhá americká revolúcia“ — a nasledovali články a rozhovory na túto tému. Potom sa 31. marca 1975 v New York Times objavil celostranový inzerát nazvaný „A BICENTENNIAL DECLARATION“ — „Vyhlásenie k dvojstému výročiu“. Inzerát podporil Johnov takzvaný „National Committee for the Bicentennial Era“, Národný výbor pre obdobie dvojstého výročia, a zaplatili ho Rockefellerove korporácie. Opakoval sa v ďalších publikáciách po celej krajine a mal byť ozvenou „Komunistického manifestu“ ako štartovací výstrel zmeny. Kampaň v pôvodnej podobe vyšumela, ale celá mašinéria revolúcie sa teraz znovu rozbieha. Tentoraz je cieľom boľševická revolúcia tu v Spojených štátoch s bratmi Rockefellerovcami za volantom. V Audio liste č. 14 pred dvoma rokmi v tomto mesiaci som spomenul veľmi dôležité poučenie, ktoré štyria bratia získali zo svojej podpory Adolfa Hitlera. Keď Hitler z pohľadu roku 1936 vysvetľoval úspech nacistickej revolúcie, povedal: „Nestačí zvrhnúť starý štát; nový štát musí byť už vopred vybudovaný a prakticky pripravený poruke.“ Preto, ako som odhalil minulý december 1977 v Audio liste č. 29, sa vládne miesta na všetkých úrovniach v Spojených štátoch rýchlo zapĺňajú boľševikmi, z ktorých mnohí boli nedávno vyhnaní zo sovietskeho Ruska. Keď sa čoskoro uskutoční revolúcia, budú pripravení prevziať moc — samozrejme pod vedením NELSONA ROCKEFELLERA.
Z hospodárskeho hľadiska sa prvé vetry revolúcie už pohybujú po krajine. Štrajky v kľúčových priemyselných odvetviach a verejných službách sa prudko množia. A ako úderný hrot boľševickej revolúcie už prebieha takzvaná „vzbura daňovníkov“. Američania zabudli, že práve výkrik „Preč s daňami! Žiadne dane!“ používali boľševici v roku 1917, aby pomohli zviesť ruský ľud. Dnes sa to robí tak šikovne, že je to vykreslené ako konzervatívna vec a Američania sú na pokraji hromadného úprku na vlastné zmasakrovanie.
Priatelia, začiatkom tohto mesiaca zahynul John D. Rockefeller III. pri čelnej zrážke na ceste. Jeho traja preživší bratia však ženú celý náš národ do smrteľnej čelnej zrážky so Sovietskym zväzom. V ostro formulovanom článku v Pravde len pred 12 dňami Rusko varovalo Západ, že sa teraz vezieme „na prílive, ktorý unáša tých, čo v ňom plávajú, k útesom konfrontácie“.
Téma 2 — Nová americká stratégia prvého úderu
Začiatkom tohto mesiaca, 12. júla, sa do správ dostalo nezvyčajné stretnutie na vysokej úrovni v Bielom dome. Jimmy Carter tam zvolal kľúčových členov Kongresu, aby diskutovali o zverejňovaní prísne tajných informácií. Z Kongresu boli prítomní poprední členovia senátnych a snemovných výborov pre spravodajské služby, ako aj vodcovia Demokratickej a Republikánskej strany. Stretnutia sa ďalej zúčastnili minister zahraničných vecí Vance, minister obrany Brown, šéf národnej bezpečnosti Brzezinski a admirál Turner, riaditeľ CIA. Po stretnutí sa senátori v rozhovoroch ako zvyčajne rozčuľovali nad škodami na „národnej bezpečnosti“ spôsobenými odhaleniami, ktoré odmietli konkretizovať. Kľúčový dôvod tohto zvláštneho stretnutia sa však odráža v nasledujúcej vete zo správy New York Times z toho dňa: „Dnešné stretnutie bolo údajne pôvodne naplánované na máj alebo začiatok júna, keď administratívu znepokojovalo zverejnenie informácií v súvislosti so zostrelením juhokórejského dopravného lietadla v Sovietskom zväze.“
Priatelia, odhalenia, ktoré vyprovokovali stretnutie v Bielom dome, boli tie v mojom Audio liste č. 33 spred troch mesiacov. V tejto nahrávke som vám povedal celý príbeh zvláštneho prípadu letu Korean Air Lines 902. Zablúdil do vojensky citlivého sovietskeho vzdušného priestoru a bol zostrelený, zatiaľ čo minister zahraničných vecí Vance bol v Moskve. V Audio liste za ten mesiac som odhalil, že epizóda s kórejským dopravným lietadlom nebola náhodná, ale bola spravodajskou misiou pre CIA. Podrobne som vám povedal, prečo bola potrebná. Povedal som vám tieto veci, priatelia, pretože máte oprávnené právo ich vedieť. Carterova administratíva sa teraz na mňa nesmierne hnevá za to, že som vám to povedal, a nič by ju nepotešilo viac než umlčanie Audio listu doktora Betera. Ak sa jej to nepodarí, vláda by rada odrezala moje zdroje — to bol základný motív stretnutia v Bielom dome 12. júla. Priatelia, moje najdôležitejšie spravodajské zdroje sú však oveľa vyššie než tie, ktoré sú dnes dostupné akémukoľvek výboru na Capitol Hille. Môžem vás uistiť, že som vám o incidente s kórejským lietadlom 707 nepovedal nič, čo by už nebolo známe za múrmi Kremľa. Ako som vám povedal v Audio liste č. 33, Spojené štáty už nemajú na obežnej dráhe žiadne špionážne družice schopné pozorovať Sovietsky zväz.
Pred rokom v tomto mesiaci, 17. júla 1977, bola vypustená prvá z novej generácie ruských zabijackých družíc nazývaných stíhacie družice Kozmos. Volala sa Kozmos 929, mala posádku a bola vyzbrojená lúčovou zbraňou s nabitými časticami — zbraňou, ktorú sa Spojené štáty pokúšali vyvinúť, ale neuspeli. Po dvoch mesiacoch starostlivých kontrol a skúšok ju 20. septembra 1977 prvýkrát použili proti americkému cieľu. Keď americká špionážna družica prelietala priamo nad Petrozavodským observatóriom v severnom Rusku, Kozmos 929 ju rozstrieľal na obrovskú ohnivú guľu vo vesmíre. Ohnivú guľu videli zo vzdialenosti vyše 300 míľ v Helsinkách vo Fínsku a v Spojených štátoch sa dostala do titulkov ako zvláštne UFO podobné medúze. Dovtedy sa ku Kozmosu 929 vo vesmíre pridal Kozmos 954, vyzbrojený neutrónovým časticovým lúčom na veľmi osobitnú úlohu. V bitke žatevného Mesiaca o týždeň neskôr posádka Kozmosu 954 bombardovala americkú mesačnú základňu v kráteri Kopernik neutrónovým žiarením, ktoré zabilo všetkých britských, kanadských a amerických astronautov a astronautky na základni. Hneď večer 27. septembra 1977 doručil sovietsky minister zahraničných vecí Andrej Gromyko ultimátum Bielemu domu. Ako som v tom mesiaci odhalil v Audio liste č. 26, toto bol dôvod Gromykovho náhleho a mimoriadne nezvyčajného nočného stretnutia s Jimmym Carterom a ministrom zahraničných vecí Vanceom.
V nasledujúcom mesiaci, v októbri 1977, sa na oblohe objavila záplava ohnivých gúľ, najmä nad Ruskom. V tom mesiaci bolo na obežnú dráhu vyslaných ďalších šesť ruských stíhacích družíc Kozmos a zostreľovali americké špionážne družice. Sovietsky zväz bol medzitým v plnej vojenskej pohotovosti a Spojené štáty obkľučovala takmer celá ruská ponorková flotila v útočných pozíciách. Nie všetky americké družice zničené Ruskom v októbri 1977 boli iba špionážnymi družicami. Ako som v tom mesiaci odhalil v Audio liste č. 27, 85-tonová vesmírna stanica SKYLAB bola zostrelená 18. októbra 1977. Stalo sa to nad Spojenými štátmi a vznikla obrovská ohnivá guľa, ktorú videli v Texase, Oklahome, Louisiane, Arkansase a Missouri. O deväť dní neskôr NASA začala zakrývať pravdu o Skylabe.
Udalosti od konca septembra 1977 uvrhli ovládanú Carterovu administratívu do panického zmätku. Do 18. novembra sa situácia s ubúdajúcimi špionážnymi družicami stávala kritickou. V ten deň bol Hlas Ameriky použitý na vyslanie hrozby preventívnej vojny proti Rusku, ak ničenie našich špionážnych družíc neprestane. Ruské námorníctvo však ukončilo tento zúfalý bluf Carterovej administratívy tým, že sa opäť vo veľkom presunulo do pozícií pre jadrový útok. Tlak na ovládanú Carterovu administratívu do konca roku 1977 neustále narastal. Nečakaný odklad vykonania rozsudku však priniesla choroba Leonida Brežneva, ktorá sa skončila jeho smrťou v Moskve 7. januára 1978. O niekoľko týždňov neskôr sa objavil Leonid Brežnev č. 2, ceremoniálny dvojník, ktorého dnes vidieť na verejnosti. V zákulisí sa medzitým rýchlo vynáral nový najvyšší muž Kremľa, hoci zatiaľ bez verejného priznania tejto skutočnosti. Jeho meno: maršal Dmitrij Ustinov, sovietsky minister obrany. Keď sa naši tajní vládcovia dozvedeli o smrti skutočného Brežneva, začali dýchať o niečo ľahšie — neprávom. Očakávali veľké mocenské boje v Kremli počas dvoch až troch rokov, kým sa objaví jasný a silný Brežnevov nástupca. Počas tohto vnútorného zmätku by Rusko bolo v zlej pozícii na vedenie vojny napriek svojej drvivej vojenskej sile. Bratia Rockefellerovci medzitým verili, že prostredníctvom urýchlených zbrojných programov bude možné vytvoriť protiváhu ruskej hrozbe. Ešte pred Brežnevovou smrťou a ešte skôr než pred katastrofálnou stratou tajnej americkej mesačnej základne podnikali naši tajní vládcovia opatrenia na podporu vnútorných nepokojov v Rusku. Keď Brežnev zomrel, tieto opatrenia získali ďalší význam. Základným pravidlom, ktorým sa bratia Rockefellerovci vždy riadili, je podporovať nielen vládnucu frakciu, ale aj jej opozíciu. To platí pre ich politické intrigy všade vrátane Sovietskeho zväzu.
Po sovietskej kríze s podmorskými raketami pred dvoma rokmi bolo prvou reakciou bratov Rockefellerovcov pokúsiť sa zvrátiť ruský podraz a obnoviť niekdajšie tajné spojenectvo. Začali však tiež pripravovať vypustenie vlastnej ovládanej opozície v Rusku proti súčasnej vládnucej frakcii v Kremli. Pred rokom v tomto mesiaci David Rockefeller tajne navštívil Moskvu. Nerokoval tam iba s vodcami súčasného režimu. Dôležitejšie bolo, že kontaktoval svojich opozičných vodcov a prikázal im, aby naplno narúšali a podkopávali dnešný ruský režim. Doma v Spojených štátoch ovládané veľké médiá čoskoro začali zdôrazňovať otázku disidentov ako nikdy predtým. Keď Brežnev minulý január zomrel, bratia Rockefellerovci boli nadšení. Vyzeralo to, že ich staré Rockefellerovo šťastie opäť prevedie ťažkosťami, ako to vždy robilo v minulosti. Dlhé mocenské boje v Kremli, ktoré očakávali, mali určite poškodiť schopnosť Ruska viesť vojnu. Vnútorné rozptyľovanie Kremľa sa malo ešte zhoršiť rýchlo rastúcou disidentskou agitáciou, ktorú mala zdôrazňovať západná tlač. Celkovo vyhliadky na oddychový čas na rozmiestnenie nových zbraní vyzerali veľmi povzbudivo. Naši tajní vládcovia však svojich protivníkov v Kremli veľmi podcenili.
Bratia Rockefellerovci jednoducho nerozumejú samozvaným „duchovným komunistom“, ktorí dnes riadia Rusko a o ktorých som vám prvýkrát povedal v Audio liste č. 28. Spája ich bezprecedentná jednota cieľa a vzájomná úcta. Výsledkom bolo, že ruskí vládcovia dokázali do dvoch mesiacov po Brežnevovej smrti prejsť k fungujúcej novej štruktúre vzťahov. A tak presne šesť mesiacov po Gromykovom doručení ultimáta žatevného Mesiaca v Bielom dome nové vedenie Kremľa toto ultimátum obnovilo. Dňa 27. marca 1978 Pravda varovala, že Spojené štáty čoskoro dostanú poslednú šancu prijať dohodu SALT II, ktorá mala byť našou kapituláciou. Carterova administratíva a jej Rockefellerovi šéfovia boli ohromení. V neuveriteľne krátkom čase Rusi opäť signalizovali pripravenosť ísť do vojny — a naši vládcovia tu sedeli, už zbavení všetkých možností sledovania Ruska z obežnej dráhy zabijackými stíhacími družicami Kozmos. Keď minister zahraničných vecí Vance odcestoval do Moskvy rokovať o SALT II, výsledkom bola spravodajská misia kórejského dopravného lietadla, ktorú som vám vysvetlil v Audio liste č. 33.
Našim tajným vládcom je teraz jasné, že môžu mať na prípravu vojny oveľa menej času, než dúfali len pred niekoľkými krátkymi mesiacmi. Časový plán sovietskych krokov totiž nebude určovať vnútorný zmätok, ale ruská vojenská stratégia. Toto je skutočný odkaz slávnych súdnych procesov s disidentmi z posledných dní. Boľševických disidentov jednoducho nebudú tolerovať. V prípade disidentov ako Alexander Ginzburg má však Kremeľ iné starosti. Ginzburg je praktizujúcim členom Ruskej pravoslávnej cirkvi. Je reformátorom rovnakého typu ako Alexander Solženicyn, ktorý verejne vystúpil na Ginzburgovu obranu.
Ako som vysvetlil minulý mesiac, dnešní vládcovia Kremľa sú odhodlaní odstrániť poklop a podporiť duchovné znovuzrodenie v Rusku. Zamýšľajú to však robiť postupne a tak, aby sa proces nevymkol spod kontroly. A tak naši tajní vládcovia, bratia Rockefellerovci, zisťujú, že ich Rusi na každom kroku dostávajú do šachu. Urýchlené zbrojné projekty prebiehajú, ale niet záruky, že zostane dosť času, aby ktorýkoľvek z nich priniesol výsledky. Preto sa naši vládcovia v zúfalstve pripravujú zahrať poslednou kartou zo svojho vojenského balíčka.
Minulý september 1977 bitka žatevného Mesiaca priniesla náhly dramatický posun vojenskej rovnováhy medzi Východom a Západom v prospech Ruska. Bratom Rockefellerovcom dochádza čas a nádej na prežitie Rockefellerovho impéria neponúka nič menšie než rovnako náhly a dramatický posun opačným smerom. Teraz už niet času začínať od nuly s novými vojenskými technológiami proti Rusku. Niekoľko pokročilých zbraní, ktoré už dosiahli pripravenosť na výrobu, možno urýchlene posunúť dopredu, ale aj to prerušia sovietske sabotáže a ďalšie udalosti. Vo vojenskej rovnici však existuje jeden veľmi významný faktor, ktorý sa dá zmeniť cez noc — stratégia. Ako som poukázal v iných Audio listoch, najsilnejšou zložkou každej vojenskej stratégie je prekvapenie. Skúsenosti ukázali, že agresor útočiaci prekvapivo môže často poraziť nepriateľa s výrazne väčšou silou. Naši tajní vládcovia teraz dospeli k záveru, že proti Rusku zostáva už len tento spôsob. Spojené štáty americké sa preto vydali drastickým novým smerom, ktorý nemá obdobu v amerických dejinách. Vôbec prvýkrát je hlavnou vojenskou stratégiou našich tajných vládcov vedenie preventívnej vojny Spojených štátov proti inému národu. Carterova administratíva teraz čo najrýchlejšie vytvára podmienky na masívny prekvapivý jadrový útok na Sovietsky zväz a jeho spojencov vo Varšavskej zmluve.
Za posledné dve desaťročia takzvané „holubice“ medzi Rockefellerovými agentmi vo vláde aj mimo nej oklamali americký ľud, aby zložil zbrane. Vždy nám hovorili, že naša vojenská sila môže Sovietov vystrašiť obavou z nášho prvého úderu. Teraz, keď noví vodcovia Kremľa zrušili Rockefellerovo a sovietske spojenectvo, však pre ich zradu náhle stojíme nahí. A teraz sa na prvý úder pripravujú Spojené štáty — nie pre svoju silu, ale pre svoju slabosť. Rozhodnutím prijať túto poslednú zúfalú stratégiu robia bratia Rockefellerovci z každého muža, ženy a dieťaťa v Spojených štátoch pilota kamikadze.
V súvislosti s novou stratégiou prvého úderu Carterova administratíva presúva do Veľkej Británie a Európy tisíce príslušníkov a vybavenie, najmä lietadlá. Dávno opustené letiská v Anglicku sa narýchlo obnovujú napriek protestom tamojších občanov. Carterova administratíva medzitým robí všetko, čo môže, aby odpútala pozornosť Rusov a zároveň zvyšovala vojnové napätie. Ak to bude možné, Rockefellerovci chcú, aby ich plánovaný jadrový útok na Rusko pôsobil pred svetom oprávnene alebo dokonca obranne. Na tento účel by ste mali byť čoskoro pripravení na veľký incident alebo sériu incidentov. Tak ako v prípade incidentu s kórejským lietadlom 707 vám, priatelia, len sprostredkúvam to, čo noví ruskí vodcovia už vedia. Preto dnes Kremeľ prejavuje taký verejný vzdor voči Západu v súdnych procesoch s disidentmi a ďalších záležitostiach. A preto sa Pravda len pred niekoľkými dňami nevyhýbala výslovnému vyhláseniu, že smerujeme k „útesom konfrontácie“.
Téma 3 — Následky prvej jadrovej vojny
Po prvej jadrovej vojne sa svet, ako ho dnes poznáme, stane minulosťou. Budúce generácie pri skúmaní storočia, ktoré predchádzalo prvej jadrovej vojne, zasiahne zbytočná tragédia toho všetkého a masová slepota, ktorá ju urobila nevyhnutnou. Budú mať ťažkosti vôbec pochopiť modernú západnú civilizáciu roku 1978, pretože táto civilizácia už bude zaniknutá — budú však čítať, skúmať a učiť sa. Budúci historici, samozrejme, jasne uvidia to, čo je dnes v roku 1978 vnímané len hmlisto. Dokážu čitateľom vysvetliť, ako v poslednom mesiaci pred prvou jadrovou vojnou Spojené štáty aj Sovietsky zväz zaujali postoj preventívnej vojny. Vysvetlia, ako sa Rusko a Amerika navzájom sledovali ako zápasníci pripravujúci sa na súboj, pričom každý hľadal slabé miesto na jeho začatie. A vyrozprávajú smutný príbeh, ako Západ spáchal samovraždu tým, že nasledoval Spojené štáty do vojny, ktorú sme nemohli vyhrať. Je celkom prirodzené, že zajtrajšie učebnice dejepisu sa budú dlho venovať úmrtiam a škodám, ktoré Sovietsky zväz utrpel v prvej jadrovej vojne. Tým významní historici nadchádzajúcej doby ukážu hrdinstvo víťaznej strany, Ruska. Veľkú pozornosť však budú musieť venovať aj obrovskej človekom spôsobenej kataklizme, ktorá pohltila Západ. V porovnaní s ňou bude ruské vojnové utrpenie len škrabancom na ruke. O zničených Spojených štátoch amerických budú historici hovoriť ticho a pochmúrne. Americký epitaf bude obsahovať slová „preventívna jadrová vojna“. Práve tejto konečnej samovražednej americkej stratégii dejiny pripíšu úplnosť zničenia Ameriky. Túto samovražednú stratégiu, priatelia, spôsobili samotné sily boľševizmu, ktorých úplné vykorenenie si zaumienili „duchovní komunisti“ dnes vládnuci Rusku. A dejiny zaznamenajú, že tento plán odstránil z konania Kremľa poslednú štipku zdržanlivosti.
Aj pre ruských historikov bude koniec Ameriky bolestivé opisovať. Rusko napokon použije všetky svoje vojenské zdroje na úplné zničenie všetkých stôp americkej vojenskej moci po celom svete. Nepôjde len o rakety a bombardéry, ale aj o tajné sovietske zbrane, o ktorých som vám hovoril za posledné dva roky. Zahŕňajú: podmorské jadrové rakety krátkeho doletu odpaľované z našich vlastných teritoriálnych vôd; rádiochemickú vojnu prostredníctvom oblakov vypúšťaných z ponoriek a nádob na mori na vyvolanie celkom umelého ochorenia dnes známeho ako „legionárska choroba“; silné mikrovlnné družice, ktoré môžu narušiť úsudok námorného personálu, ako sa to stalo posádkam tankerov pred vyše rokom a pol; geofyzikálnu vojnu, ktorá rozbije Filipíny a ďalšie vojenské ciele a spustoší západné pobrežie Ameriky; superzbrane s lúčmi nabitých častíc, strieľajúce na pozemské ciele zo siedmich (7) ruských základní, ktoré už fungujú na privrátenej strane Mesiaca; a, priatelia, ruské kozmosféry, pred ktorými sa zosnulý generál Thomas Power dávno márne snažil varovať Ameriku, ako som odhalil v Audio liste č. 32, a ktoré sú teraz na bojových stanovištiach nad Spojenými štátmi s cieľmi na letiskách letectva, priehradách, vodných nádržiach, jazerách a ďalších strategických miestach po celom svete. A po tom všetkom príde invázia a okupácia toho, čo z Ameriky zostane, sovietskou armádou z nástupných miest, ktoré sa teraz zriaďujú v Kanade a Mexiku.
Zajtrajší historici budú pokračovať rozprávaním, ako konečná zúfalá americká stratégia preventívnej vojny viedla k vybraným jadrovým útokom a útokom časticovými lúčmi na Európu a k veľkému spustošeniu Anglicka. Priatelia, Rockefellerov prechod na „stratégiu prvého úderu“ totiž premieňa všetky naše sily v zahraničí na útočné invázne sily. Preto budú napadnuté všetky sústredenia amerických vojakov a vojenské zariadenia všade na Zemi. V Európe budú mať tieto útoky chirurgickú povahu a ušetria oblasti, ktoré nehostia americké sily. Anglicko však teraz úzko spolupracuje s bratmi Rockefellerovcami a bude zasiahnuté veľmi tvrdo.
Áno, priatelia, poslednú kapitolu dejín modernej západnej civilizácie budú musieť napísať historici inej civilizácie, ktorá Západ prežije. Tou civilizáciou je východná pravoslávna kresťanská civilizácia sústredená okolo Ruska. Keď však zajtrajší historici uzavrú knihu o Západe, ako ho poznáme, začnú písať novú, jasnejšiu kapitolu pre celé ľudstvo. Prísľubom, napriek očakávaniam väčšiny, je znovuzrodenie skutočnej ľudskej slobody v nadchádzajúcom veku. Dnešná sebecká a sebazničujúca svojvôľa bude odstránená, ale ustúpi skutočnej ľudskej slobode zakorenenej vo večných duchovných hodnotách.
Takzvaní „duchovní komunisti“, ktorí dnes vládnu Rusku, už pripravujú svoje plány pre budúcnosť po tom, čo sa po celom svete zbavia kliatby boľševizmu. Vyrvali vládu nad Ruskom ateistickým boľševickým komunistom a zrušili niekdajšie tajné spojenectvo medzi Sovietskym zväzom a Rockefellerovými vládcami Ameriky. Teraz vyrážajú vlastnou cestou a už roky potichu skúmajú všetky dôsledky takéhoto postupu. Z dlhodobého hľadiska nie sú najzákladnejšie dôsledky prerušenia ruských väzieb so Spojenými štátmi vojenské, ale hospodárske. Po väčšinu šiestich desaťročí od boľševickej revolúcie v roku 1917 závisela samotná existencia Sovietskeho zväzu od masívnych a nepretržitých transfúzií zo Západu. V predchádzajúcich Audio listoch som to všetko podrobne rozoberal. Po prerušení týchto väzieb však musí Rusko stáť na vlastných nohách. Kremeľ preto aktívne uskutočňuje hospodárske štúdie, aby zistil, aká hospodárska cesta je správna. Pristupujú k tomu objektívne, pretože vedia, že od toho závisí samotné prežitie Ruska. Jeden z najzákladnejších výsledkov týchto ruských hospodárskych štúdií spomenul minulý mesiac Alexander Solženicyn vo svojom prejave na Harvarde. Pokiaľ viem, tento bod necitoval žiadny z prehľadov veľkých médií, ale bol jedným z najdôležitejších, ktoré vyslovil. Mám na mysli ruského matematika, ktorý podľa Solženicyna pred dvoma rokmi dokázal, že socializmus v každej podobe je vo svojej podstate sebazničujúci — hospodársky aj inak. Súčasní vládcovia Kremľa tento verdikt prijali a nedávno Rádio Moskva hrdo oznámilo, že ruské poľnohospodárstvo, ktoré bolo kedysi takmer úplne kolektivizované, je teraz až z jednej tretiny súkromným podnikaním.
Sú to naozaj búrlivé časy, priatelia, a deň, keď dnešná politická scéna prestane existovať, nie je ďaleko. Ale čo dnešná hospodárska scéna? Mnohí z vás mi napísali a pýtali sa, kam sa dá odísť pred nadchádzajúcou vojnou a uchrániť si majetok. Moja odpoveď zatiaľ je, že určité časti Európy budú bezpečné, napríklad južné Francúzsko, Španielsko a malé dedinky v tamojších horských oblastiach. Ako viete, v minulosti som odporučil niekoľko finančných spravodajov písaných v Spojených štátoch. Ten, ktorý sa mi páči najviac a vychádza v zahraničí, však pochádza z malej krajiny nazývanej Andorra, v Pyrenejach medzi Španielskom a Francúzskom. Považujem tento spravodaj za finančný hlas Európy — nazýva sa IMAC COMMODITIES NEWSLETTER. Bezplatné informácie o ňom získate napísaním na adresu: Capa, Mossen Tremosa 1, Andorra, Europe.
Aby ste získali predstavu, čo „Imac Commodities Newsletter“ ponúka, citujem z vydania Professional Investor zo 7. júla 1978. Ide o publikáciu dohliadajúcu na investičné odvetvie, vydávanú v Pompano Beach na Floride, PSČ 33061: „Imac bol za posledné dva roky sústavne presnejší než väčšina amerických publikácií pri analýze a predpovedaní osudu dolára, Wall Street, amerického hospodárstva a zlata. Azda ešte zaujímavejšie sú rôzne nové politické komentáre ponúkané bezplatne vo väčšine vydaní Imacu. Nenechajte sa zmiasť slovom ‚Commodities‘ v názve spravodaja. Hoci kladie veľký dôraz na komodity, zaoberá sa oveľa širším záberom.“ Koniec citátu z Professional Investor.
Priatelia, nech si nikto nemyslí, že nadchádzajúce dni budú ľahké, pretože nás čaká skúška ohňom — hospodársky, politicky, vojensky aj duchovne. Ako dúha po búrke však jedného dňa na tvári Zeme opäť zažiaria krása a skutočná ľudská sloboda.
Do budúceho mesiaca, ak Boh dá, tu bol doktor Beter. Ďakujem vám a nech Boh požehnáva každého jedného z vás.
Späť na obsah