Dr. Peter David Beter — Audio list č. 78 Úplný slovenský preklad 27. augusta 1982 Úplný slovenský preklad Poznámka pre čitateľa: Tento dokument je prekladom historického prejavu Dr. Petra Davida Betera. Neoverené tvrdenia, obvinenia, predpovede a hodnotiace či znevažujúce označenia v texte sú autorove; preklad ich nepredkladá ako overené fakty. Zachováva dobový autorov hlas a obsah originálu. Ďalšie informácie a pôvodné materiály: https://www.peterdavidbeter.com Dobrý deň, priatelia, tu je Dr. Beter. Dnes je 27. augusta 1982 a toto je môj AUDIO LIST® č. 78. V prvý deň tohto mesiaca, augusta 1982, sa v novinách po celej Amerike objavil srdcervúci symbol bejrútskeho holokaustu. Bola to agentúrna fotografia zdravotnej sestry v nemocnici vo východnom Bejrúte, ktorá v ľavej ruke držala maličké sedemtýždňové dieťa a kŕmila ho z fľaše. Od špičky drobného nosa smerom nahor bola hlavička dieťaťa zabalená v hrubých obväzoch, ktoré zakrývali aj oči. Malé plecia boli zavinuté do ďalších obväzov. Tam, kde mali byť dve detské rúčky, nebolo nič. Ruky dieťaťu odtrhol izraelský delostrelecký granát, ktorý dopadol neďaleko Zelenej línie oddeľujúcej východný a západný Bejrút. Hovorí sa, že obrázok vydá za tisíc slov, ale v tomto prípade vydal za tisíc vzlykov. Tu bolo maličké libanonské dieťa, celkom nový ľudský život, zničený ešte skôr, než sa vôbec mohol začať. Fotografia bola dojímavou názornou ukážkou nezmyselnej tragédie vojny; prinajmenšom tak na ňu zrejme reagovala väčšina ľudí, ktorí ju videli. Reakcia Beginovej vlády v Izraeli však bola celkom iná. Keď ich na fotografiu upozornili, nestrácali ani slovo na také malichernosti, ako je obyčajný ľudský súcit, účasť či ľútosť. Namiesto toho podali rozhorčené protesty proti tlačovým agentúram a novinám, ktoré ju uverejnili. Veľmi ich znepokojoval vplyv fotografie na verejný obraz Izraela. Žiadali uverejnenie odvolania tvrdení o izraelskej zodpovednosti za ťažké zranenia dieťaťa; ku cti našich tlačových agentúr však slúži, že akékoľvek odvolanie odmietli. Bolo veľmi pevne preukázané, že tragédiu spôsobilo izraelské ostreľovanie. Väčšine z nás, ktorí sme ďaleko od miesta udalostí, môže fotografia maličkého dieťaťa hrozne zmrzačeného na celý život pripadať výnimočná. Skutočnosťou však je, že osud tohto dieťaťa sa pri izraelskom znásilňovaní Libanonu opakoval nespočetne veľakrát. Nedávno to ilustrovali pozorovania presbyteriánskeho duchovného pôsobiaceho pri Princetonskom teologickom seminári. Tento duchovný sa náhodou nachádzal v južnom Libanone, keď sa 5. júna začala invázia, a zostal tam niekoľko týždňov po vypuknutí vojny. Nedávno na prednáške v Ohiu opísal, čoho bol svedkom. Duchovný na vlastné oči videl oblasti, kde izraelský nápor zapríčinil nie stovky, ale tisíce úmrtí, prevažne civilistov! Opísal aj usilovné izraelské snahy zakryť rozsah krviprelievania a utajiť ho pred vonkajším svetom. Vo viacerých prípadoch izraelské buldozéry dokonca vykopali jamy, nahrnuli do nich hromady tiel a zasypali ich. Najdesivejšia scéna, ktorú opísal, však bola tá, kde bolo zabitých a zmrzačených veľa detí. Prišiel na miesto práve vtedy, keď sa začalo odpratávanie. Ukázali mu miestnosť plnú prstov, rúk, nôh, paží a ďalších častí detských tiel. Tu v Spojených štátoch sa obrovský rozsah izraelských zverstiev v Libanone vycenzúruje. Keď počujeme o znechutených izraelských vojakoch, ktorí opúšťajú front a vracajú sa do Izraela protestovať proti vojne, nedokážeme úplne pochopiť prečo. Inde vo svete sú však médiá menej zväzované zvieracou kazajkou sionistickej a boľševickej cenzúry, akú máme tu v Spojených štátoch, a ich správy sa úplne zhodujú s osobnými pozorovaniami presbyteriánskeho duchovného. Napríklad 8. augusta BBC informovala o pozorovaniach predstaviteľa Medzinárodného červeného kríža týkajúcich sa krviprelievania v Bejrúte. Povedal, že viac než 80 % obetí v Libanone tvoria civilisti, a zdôrazňoval, že zabíjanie a bombardovanie v Bejrúte je oveľa horšie, než bývalo všeobecne počas druhej svetovej vojny. O dva dni neskôr BBC priniesla správu o humanitárnych pracovníčkach z Európy a Nového Zélandu pôsobiacich v bejrútskej bojovej zóne. Prišli k Zelenej línii protestovať proti izraelskému obliehaniu, ktoré západný Bejrút odrezalo od potravín, paliva a vody. Jedna povedala: „Toto sú najhroznejšie podmienky, aké som počas všetkej našej humanitárnej práce po celom svete videla.“ A priatelia, Izraelčania nedovolili odísť zo západného Bejrútu ani deťom! Mnohé vojenské akcie, ktoré Beginova vláda nariadila v Libanone, možno označiť iba za „vojnové zločiny“. Muži, ktorí boli v štyridsiatych rokoch sionistickými teroristami, ovládajú to, čo sa stalo treťou najmocnejšou vojenskou mašinériou sveta — izraelskou mašinériou osemdesiatych rokov. Výsledkom je to, čo sme videli v Libanone: ŠTÁTNY TERORIZMUS. Je to vojenská sila používaná podľa teroristickej doktríny. V bežnej vojenskej doktríne sú najúspešnejšie operácie tie, ktoré minimalizujú straty; pri vojenskom terorizme je to však naopak. Vynakladá sa všetko úsilie na znásobovanie obetí pre obete samotné, bez rozlišovania medzi bojovníkmi a civilistami. Pre teroristu je smrť mocou. Počas celého obliehania Bejrútu sme videli izraelskú doktrínu vojenského terorizmu v praxi. Washington Post 13. augusta opísal zmätenosť, ktorú medzi obyvateľmi Bejrútu vyvolávali nemilosrdné izraelské útoky. Jedného z nich citovali takto: „Aký zmysel má všetko toto zabíjanie? Čo Izraelčania chcú? Zbláznili sa? Palestínčania povedali, že sú pripravení odísť, tak prečo ich nenechajú? Prečo nás ďalej takto bombardujú?“ Odpovede, priatelia, nájdeme všetky v doktríne vojenského terorizmu, ktorú praktizuje Beginova vláda. Chcú úplnú kontrolu prostredníctvom úplného strachu; aby ju dosiahli, zámerne čo najviac zvyšujú počet mŕtvych a utrpenie. To je politika genocídy a skutočných vojnových zločinov. Vojnové zločiny, ktoré v Libanone páchajú militantní izraelskí sionisti, sú, priatelia, desivé už len na pomyslenie; ak sa však pri nich nezastavíme a nezamyslíme sa nad nimi, nebudeme brať vážne plány ešte väčších vojnových zločinov, ktoré majú prísť! Reaganova–Beginova os boľševikov a sionistov usilovne pracuje na spáchaní najväčšieho vojnového zločinu: TERMONUKLEÁRNEJ VOJNY. Ak uspejú, utrpenie Libanonu zbledne v porovnaní s utrpením Ameriky! V tejto chvíli sa urýchlený plán rozpútania PRVEJ JADROVEJ VOJNY stále drží harmonogramu. Tento skrátený vojnový časový plán som prvýkrát zverejnil pred šiestimi mesiacmi v AUDIO LISTE č. 72. Pre prípad, že zlyhá alebo sa oneskorí, pokračujú po celom svete aj dlhodobejšie intrigy smerujúce k jadrovej vojne; v tejto chvíli však, priatelia, Pentagon Spojených štátov stále odpočítava čas do polovice septembra, keď má rozpútať prekvapivú jadrovú vojnu. Toto bude moja posledná príležitosť podať vám správu pred „dňom Z“ — cieľovým dátumom vojny, ktorý je teraz naplánovaný na polovicu septembra. Je možné, že v zostávajúcich dňoch sa stane niečo dramatické, čo plán zastaví. Dostal som čerstvú správu, že plány protivojnového štátneho prevratu, o ktorých som prvýkrát informoval v AUDIO LISTE č. 72, napokon možno nie sú celkom mŕtve. Tunajším boľševikom sa pred dvoma mesiacmi podarilo odstrániť kľúčového muža tohto plánu, generála Alexandra Haiga; nie sú si však istí, či úspešne vyradili všetkých Haigových ľudí. Ak nie, v nasledujúcich dvoch týždňoch sa môže stať čokoľvek. Aj tak však zostáva akcia na zabránenie vojne v tejto neskorej chvíli málo pravdepodobná. Ak tunajší boľševici uspejú pri rozpútaní prekvapivého amerického prvého jadrového úderu proti Rusku, chcem, aby ste boli čo najlepšie pripravení. Ak sa plán pokúsia uskutočniť, verejnosť nedostane vôbec nijaké oficiálne varovanie vopred, ale v správach treba sledovať niekoľko dôležitých varovných signálov. Chcem, aby ste vedeli, aké sú a čo budú znamenať, keď sa objavia. Prezradím aj presný harmonogram „dňa Z“, ako je teraz naplánovaný. Dúfam, že keď budete vedieť, čo a kedy sledovať, dokážete sa zachrániť, ak sa útok proti Rusku pokúsia uskutočniť. Moje tri témy tohto AUDIO LISTU sú: Téma č. 1 — PREKVAPIVÉ ZASTAVENIE BEJRÚTSKEHO HOLOKAUSTU Téma č. 2 — KONEČNÉ PLÁNY PENTAGONU NA PREKVAPIVÚ JADROVÚ VOJNU Téma č. 3 — RUSKÁ PREKVAPIVÁ ZBRAŇ NA JADROVÚ OBRANU Téma č. 1 — PREKVAPIVÉ ZASTAVENIE BEJRÚTSKEHO HOLOKAUSTU Keď sa pred 12 týždňami, 5. júna, začala izraelská invázia do Libanonu, nazvali ju „OPERÁCIA MIER PRE GALILEU“. Izrael nervóznemu svetu sľúbil, že pôjde iba o obmedzenú operáciu s obmedzenými cieľmi. Izraelčania slávnostne sľúbili, že ich ozbrojené sily nepreniknú do Libanonu hlbšie než 40 kilometrov, čiže 25 míľ. V tejto obmedzenej zóne blízko Izraela mali zlikvidovať všetky palestínske bojové sily. Begin operáciu ospravedlňoval obvyklým pokrytecky zbožným spôsobom a svetu tvrdil, že Izrael bol donútený ju uskutočniť. Bola to podľa neho jediná možnosť, ako si Izrael mohol zabezpečiť mier pre svoje severné provincie. Priatelia, izraelská operácia nazvaná „MIER PRE GALILEU“ bola od začiatku do konca spleťou lží. Slovo „mier“ malo dať svätožiaru najgenocídnejšej izraelskej vojne doteraz a biblicky znejúce spojenie „Mier pre Galileu“ malo čo najviac zakryť skutočnú povahu ťaženia — najmä pred kresťanmi! Keď my kresťania počujeme slovo „Galilea“, nemôžeme si nespomenúť na nášho Pána Ježiša Krista. Už samotné slovo nám znie posvätne, a tak sme na podvedomej úrovni v pokušení cítiť, že sa nesmieme odvážiť odsúdiť to, čo Izraelčania robia — a podobné pocity posilňuje sionistický vplyv uplatňovaný prostredníctvom nespočetných cirkví tu v Amerike! Falošní Židia, chazarskí Židia, ktorí dnes ovládajú Izrael, vynakladajú obrovské sumy peňazí na podporu falošných výkladov Biblie! Výsledkom je, že nespočetné milióny dobromyseľných, ale zavádzaných kresťanov zatvárajú oči pred izraelskými vojnovými zločinmi a hovoria: „To všetko je v proroctve.“ Sionistické lži o izraelskej operácii „MIER PRE GALILEU“ sa začali už oficiálne uvádzaným dátumom invázie. Dohodnutým dátumom, ktorý používajú hlavné médiá, je 6. jún, keď niektoré izraelské jednotky prešli kontrolným stanovišťom Organizácie Spojených národov; invázia sa však v skutočnosti začala 5. júna, ako som upozornil v AUDIO LISTE č. 76, nie 6. júna. Je to takmer, akoby sa Izraelčania zmenou dátumu invázie pokúšali vyhnúť proroctvu skazy proroka Ezechiela. Z tohto biblického proroctva som citoval v AUDIO LISTE č. 76. Izraelčania radi hovoria o „vytváraní nových faktov“, ale toto je jeden fakt, ktorý zmeniť nemôžu. Aby som raz a navždy uviedol veci na pravú mieru, teraz ako príklad citujem z New York Daily News z nedele 6. júna 1982: „Izraelské tanky včera prekročili hranicu do kresťanskej enklávy v južnom Libanone, zatiaľ čo izraelské bojové lietadlá a delové člny ostreľovali predpokladané palestínske pozície.“ Dátum novín, priatelia, je 6. jún. Odkaz na „včera“ v článku znamená 5. jún. Invázia do krajiny je vecou faktov, nie slov; a táto invázia sa začala prechodom tankov cez hranicu 5. júna 1982 — v ten istý deň, keď bol podpísaný oficiálny rozkaz na inváziu. Beginova vláda začala svoje ohavnosti vojenského pustošenia v šiestom roku svojho pôsobenia, v šiestom mesiaci roka, v piaty deň mesiaca. Ak na seba Izraelčania privolali Boží hnev, ako ho opisuje ôsma kapitola Ezechiela, klamaním o dátume invázie ho nemožno odvrátiť. Rozsah izraelských lží o účele invázie do Libanonu je takmer neuveriteľný. Ešte znepokojujúcejšie je však to, ako úspešne boli tieto lži pred väčšinou Američanov skryté. Celou zámienkou na inváziu do Libanonu bolo údajne ukončenie palestínskeho násilia proti severnému Izraelu. Ak veríte, že je na tom čo len zrnko pravdy, vypočujte si, prosím, nasledujúci citát. Je z článku komentátora Anthonyho Lewisa uverejneného v New York Times 7. júna 1982. Citujem: „Deväť mesiacov nevystrelili delostrelci OOP do Izraela ani jednu raketu či granát. Keď izraelské lietadlá 21. apríla bombardovali Libanon prvýkrát od začiatku prímeria, OOP nereagovala. Keď prišlo ďalšie bombardovanie 9. mája, nasledovala obmedzená odpoveď — približne 100 rakiet, ktoré podľa Izraela nespôsobili žiadne škody ani obete. Potom, po mohutnom izraelskom bombardovaní minulý týždeň, OOP odpovedala plnými salvami. Stručne povedané, prímerie udržiavalo Galileu v bezpečí, kým Izrael nezačal bombardovať Libanon. Argument, že na zabránenie raketovým útokom bola potrebná nová agresívna vojenská akcia, obracia skutočnosť naruby.“ Priatelia, všetko sa napokon redukuje na skutočnosť, že Reaganova–Beginova os bola odhodlaná rozpútať vojnu na Blízkom východe. Načasovanie vojny nemalo nič spoločné so žiadnymi údajnými palestínskymi provokáciami. Namiesto toho ho určoval spoločný plán amerických boľševikov a izraelských sionistov veľmi skoro rozpútať jadrovú vojnu. Preto izraelské sily ani nespomalili, keď dosiahli sľúbenú hranicu 25 míľ v Libanone. Nemilosrdné bombardovanie a obliehanie samotného Bejrútu malo celkom iné ciele, než uvádzali. Prítomnosť sídla OOP poskytla iba vhodnú zámienku na plánovanú inváziu do arabského hlavného mesta. V celom arabskom svete sa izraelská invázia do arabského hlavného mesta vždy považovala za najväčšie tabu. Keby takto skončilo obliehanie Bejrútu, všeobecná vojna na Blízkom východe by bola prakticky istá a vytvorila by ideálne krytie na vysvetlenie prekvapivého, veľmi skorého vypuknutia jadrovej vojny. Bejrútsky holokaust spôsobovaný Izraelom sa však, priatelia, skončil prekvapením. Beginova vláda nemala v úmysle dovoliť, aby rokovania o evakuácii OOP uspeli. Stále viac vojensky pritláčala Bejrút a pridávala ďalšie a ďalšie požiadavky, ktoré mali Palestínčania splniť. OOP zakaždým zaskočila Izraelčanov tým, že prijala požiadavky, o ktorých sa predpokladalo, že ich odmietne. Preto Reaganov vyslanec Philip Habib opakovane varoval Biely dom, že dohoda začína byť neodvratná. Zakaždým, keď sa to stalo, informovali Begina a izraelské letectvo znova začalo bombardovať Bejrút! Výsledok bol zakaždým presne taký, aký Izraelčania chceli: krátke prerušenie rokovaní. Cyklus rokovaní, takmer dosiahnutej dohody a narušenia izraelským bombardovaním zabral takmer celú prvú polovicu tohto augusta 1982. Zahraničné noviny boli plné úvodníkov odsudzujúcich krvavý kúpeľ v Bejrúte a žiadajúcich, aby Spojené štáty skrotili Izrael. Priamočiarejšie to vyjadril Morning Star, britský denník s väzbami na Sovietov. Morning Star 1. augusta vyhlásil, že Spojené štáty by samy mohli okamžite ukončiť obliehanie Bejrútu, keby chceli. Tu vo Washingtone však entita prezident Reagan a jeho hovorcovia iba zalamovali rukami, akoby nemohli nič urobiť. Krviprelievanie v Bejrúte pokračovalo s trvajúcou zelenou z Washingtonu. Medzitým sa od ruského medveďa ozývala séria čoraz hrozivejších vrčaní o bejrútskom holokauste. Noví vládcovia Ruska sú rovnako protisionistickí ako protiboľševickí a vôbec sa tým netaja. BBC 2. augusta oznámila, že Rusko odsúdilo Izrael ako „barbara páchajúceho genocídu v Libanone“. Moskovský rozhlas 3. augusta obvinil ministerstvo obrany vo Washingtone z vypracovania plánu na ovládnutie Libanonu. BBC 4. augusta informovala o čoraz ostrejšej ruskej kritike Izraela a Spojených štátov. Nasledujúci deň Rusko požiadalo o zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN a na zasadnutí o deň neskôr označilo izraelskú agresiu za drzú a šialenú. Výmeny medzi ruským a izraelským delegátom patrili k najtrpkejším, aké kedy v OSN videli! Kým toto všetko prebiehalo verejne, Rusi vysielali varovné signály aj diplomatickými kanálmi. Kremeľ hovoril Bielemu domu, aby odvolal svojich psov z Bejrútu, ale Washington nepočúval. Napokon sa Rusi rozhodli, že „už stačilo“. V skorých ranných hodinách vo štvrtok 12. augusta entitu prezidenta Reagana zobudili z hlbokého spánku. Povedali mu, že sovietsky prezident Brežnev čaká, aby s ním hovoril na krízovej HORÚCEJ LINKE. Volal zo svojho letného sídla na Kryme. Keď Reagan zdvihol telefón, Brežnevovo posolstvo bolo krátke a otvorené. Reagan počúval mierne nezreteľné slová staršieho muža, ktoré po rusky praskali v telefóne. Potom sa obrátil na tlmočníka pri druhom telefóne. Zmysel posolstva bol tento: „Vy aj vaši sionistickí partneri klamete sami seba. Napokon nedovolíme, aby vaše vojská vytvorili predmostie v Libanone. Buď sionistov teraz zastavíte, alebo si ich podáme sami. Navyše vieme všetko o vašom septembrovom vojnovom pláne. Nerobte to.“ Reagan, ktorý nikdy nerozhoduje sám, mohol iba odpovedať, že to preverí. Keď prebiehal rozhovor Reagana s Brežnevom na HORÚCEJ LINKE, nad obliehaným Bejrútom svitalo. Bolo to svitanie roztrhané začiatkom doteraz najničivejšieho izraelského bombardovania. Izraelské stíhacie bombardéry s revom prelietali nad hlavami, strmhlav sa spúšťali k mestu a potom sa pri zhadzovaní bômb vyťahovali nahor. Delostrelecké granáty z pozemných i námorných stanovíšť vybuchovali v meste tempom viac než jeden za sekundu! Dôvod izraelského útoku bol veľmi jednoduchý. Na štvrtú hodinu popoludní bolo naplánované posledné rokovanie Reaganovho vyslanca Habiba s vysokými libanonskými predstaviteľmi. Habib varoval Biely dom, že ak sa niečo neurobí, dohoda je istá; aby tomu zabránili, Izraelčania vrhli na Bejrút všetko, čo mali. Nálety pokračovali nepretržite 10 hodín, od šiestej ráno až do chvíle krátko po začiatku schôdzky, a takmer to vyšlo, priatelia. Libanonský premiér Chafic Wazzan rozčúlene vybehol z rokovania s Habibom. Vyhlásil, že rokovania sa prerušujú na neurčito; a potom o Reaganovom človeku Habibovi povedal: „Povedal som mu, že nemôžem pokračovať, a považujem jeho aj Spojené štáty za zodpovedných za následky.“ Keby sa tým všetko skončilo, priatelia, Reaganova–Beginova os by dosiahla presne to, čo chcela. S rokovaniami prerušenými na neurčito by Beginova vláda mala požadovanú zámienku na pokračovanie v úplnej invázii do Bejrútu. Dôvodom, prečo sa to neskončilo takto, bol Brežnevov–Reaganov telefonát na HORÚCEJ LINKE z toho rána. Rusi pohrozili, že si sionistov „podajú“, a zrazu sa objavili dôkazy, že sa chystajú práve na to. Izraelské radary protivzdušnej obrany v Libanone, na izraelských lodiach aj v samotnom Izraeli náhle zaznamenali mrazivý obraz. Na radaroch po celej oblasti sa objavilo viac než 100 neidentifikovaných bodov. Boli nehybné, niekoľko míľ vysoko. Bol to obraz, aký väčšina radarových operátorov v oblasti ešte nikdy nevidela; keď však správy dorazili do izraelských a amerických veliteľstiev protivzdušnej obrany, význam bodov okamžite pochopili. Prvýkrát po niekoľkých rokoch ruské vesmírne velenie uskutočňovalo masívnu demonštráciu sily pomocou flotily kozmosfér. Tieto elektrogravitačné zbraňové platformy sa bežne vznášajú na okraji atmosféry, kde ich radar nevidí; v to popoludnie 12. augusta však viac než 100 z nich zostúpilo kolmo nadol do dosahu radarov nad Libanonom a Izraelom. Boľševickí analytici vojenského spravodajstva tu vo Washingtone museli rýchlo rozhodnúť, či Rusi blufujú, alebo to myslia vážne. Vzhľadom na známy protivojnový postoj dnešného Kremľa sa ruské demonštrácie sily tu nie vždy brali vážne, ale Rusi v poslednom čase robili veci, ktoré to menili. Minulý mesiac som informoval o celej sérii varovných výstrelov, ktoré Rusi v poslednom čase vypálili pred americkú provu. Mali ukázať, že Kremeľ je pripravený použiť svoju obrovskú vojenskú moc. Keď sa k tomu pridal Brežnevov telefonát na HORÚCEJ LINKE, tunajším analytikom sa poriadne spotili dlane. Rozhodlo sa, že plán invázie do Bejrútu sa musí zrušiť. Rokovania o evakuácii OOP bolo treba nejako obnoviť. Zrazu všetky výhovorky, že Amerika nemôže kontrolovať Izrael, vyleteli oknom. Večerné správy 12. augusta sa namiesto toho začínali oznamom, že Reagan pritvrdzuje voči Izraelu. Objavili sa nastrčené správy, že Reagan telefonoval Beginovi a vyjadril pobúrenie nad mohutnými náletmi toho dňa. Zrazu, po dvoch mesiacoch, keď nepohol ani prstom na zastavenie nerozlišujúceho masakrovania v Libanone, sa zdalo, že Reagan našiel vieru. Nasledujúci deň libanonská vláda súhlasila s obnovením prerušených rokovaní o odchode OOP. Zrazu akoby všetky predchádzajúce prekážky zmizli. V priebehu niekoľkých dní bola uzavretá konečná dohoda. Sotva o týždeň neskôr, 21. augusta, sa začala prvá skutočná evakuácia bojovníkov OOP z Bejrútu pod dohľadom francúzskych vojakov. Obrat Spojených štátov a Izraela bol taký radikálny a náhly, že bolo treba nájsť obetného baránka, ktorý ho verejnosti vysvetlí. Preto začali všetci ukazovať na izraelského ministra obrany Šarona. Šírili sa chýry, že za šialené bombardovanie Bejrútu 12. augusta bol zodpovedný iba on. Zrazu sa objavovali všemožné príbehy, že Šaron bol vždy akýsi neposlušný a nebezpečný. Hovorili nám, že to všetko je jeho vina; Šaron však povedal, že za to môže izraelský kabinet. Priatelia, ruská mocenská hra zachránila Bejrút pred inváziou; keď však americkí boľševici a izraelskí sionisti ustúpili a vzdali sa plánu invázie do Bejrútu, bol to iba ústup, nie kapitulácia. Stále sú rovnako odhodlaní viesť jadrovú vojnu a čím skôr, tým lepšie, ak môžu udrieť skôr než Rusko. V minulosti som opisoval, ako boľševickí plánovači jadrovej vojny vždy zabezpečujú, aby mali k dispozícii nie jednu, ale veľa možných ciest k vojne. Keď im prekazili plán invázie do Bejrútu, jednoducho prešli k ďalšiemu záložnému plánu. Tento plán zahŕňa námornú pechotu Spojených štátov, ktorá pred dvoma dňami dorazila do Bejrútu údajne pomáhať pri dohľade nad evakuáciou OOP. Plánom je rozdúchať novú krízu vytvorením incidentu, pri ktorom zahynie určitý počet príslušníkov námornej pechoty. Na prípravu pôdy už izraelský MOSSAD začal vytvárať takzvané porušenia prímeria, z ktorých obviňujú OOP. Minulú nedeľu, 22. augusta, sa objavili správy o autobuse s izraelskými vojakmi, ktorý údajne napadli partizáni OOP. Príbehy tohto druhu nás majú iba pripraviť na plánovaný incident proti americkej námornej pechote a libanonským vodcom. Priatelia, rozprávali nám všemožné lži, že nepriateľom Izraela v takzvanej operácii MIER PRE GALILEU bola OOP; izraelský minister zahraničných vecí Šamir však 5. augusta odhalil, že skutočným nepriateľom bolo Rusko. Keď hovoril k skupine židovských predstaviteľov v New Yorku, Šamir povedal: „Libanon doteraz ovládali OOP a Sýria; a za nimi stáli Sovieti,“ a chválil sa: „Sovietske Rusko teraz v našej oblasti nehrá nijakú úlohu.“ O týždeň neskôr však Šamir zistil opak, keď hrozba ruských kozmosfér vynútila prekvapivý koniec bejrútskeho holokaustu. Pred dvoma mesiacmi som v AUDIO LISTE č. 76 informoval, že izraelská invázia do Libanonu bola iba súčasťou väčšieho plánu jadrovej vojny proti Rusku. Teraz do Libanonu nasadili americkú námornú pechotu s prísľubom prezidenta Reagana, že ju nebudú potrebovať dlhšie než 30 dní. Skôr než tých 30 dní uplynie, priatelia, tunajší boľševici zamýšľajú rozpútať prekvapivý americký jadrový útok proti Rusku. Hodiny odpočítavania vojnového plánu „PROJEKT Z“, ktorý som odhalil v AUDIO LISTE č. 73, stále tikajú. Všetky prípravy teraz smerujú ku „dňu Z“ — dňu samotného plánovaného jadrového útoku. Priatelia, presný dátum, ktorý Pentagon vybral pre „deň Z“, je: PIATOK 17. SEPTEMBRA 1982! Téma č. 2 — KONEČNÉ PLÁNY PENTAGONU NA PREKVAPIVÚ JADROVÚ VOJNU Keď pred 68 rokmi vypukla prvá svetová vojna, svetová mienka ani zďaleka nebola jednotná v tom, kto má v konflikte pravdu a kto nie. Mnohí ľudia cítili, že Rakúsko-Uhorsko už dosť dlho znášalo obťažovanie zo strany Srbov. Keď 28. júna 1914 v Sarajeve Srb zavraždil arcivojvodu Františka Ferdinanda, Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku a mnohí tlieskali. Nemecko dalo Rakúsko-Uhorsku bianko šek na rozdrvenie Srbov. Ľudia začali mať pochybnosti, keď videli, ako spor narastá a vťahuje krajinu za krajinou. Aj tak však svetová mienka zachovávala veľkú priazeň voči Nemecku a jeho spojencom — teda až do bitky pri Louvaine, dnes Leuvene, v Belgicku. Do vojny bol Louvain krásnym, pokojným mestom, ale mal tú smolu, že sa ocitol medzi cisárovými armádami a armádami spojencov. Nemci bitku vyhrali tak, že Louvain prakticky zrovnali so zemou. Bitka si vyžiadala strašnú daň medzi bezmocnými obyvateľmi. Louvain ležal zo všetkých strán v ruinách; kedysi krásne budovy sa zmenili na hromady sutín. Sutina sa stala hrobom nespočetných civilistov, ktorí zahynuli vo vnútri. Ulice zavalené troskami ponúkali žalostný obraz zmrzačených, pozostalých a zmätených. Keď správy o osude Louvainu dorazili do vonkajšieho sveta, svetom sa prehnala vlna odporu. Mnohých, ktorí pôvodne sympatizovali s cisárovou politikou, odradila taká extrémna vojenská taktika. Z hľadiska verejnej mienky bol Louvain bodom obratu prvej svetovej vojny. Poškodil obraz Nemecka spôsobom, ktorý sa už nikdy nedal napraviť. Priatelia, Bejrút môže byť obdobou Louvainu pre Izrael a jeho mocného podporovateľa, Spojené štáty. Dnes, podobne ako v roku 1914, krajina, ktorá zjavne začala vojnu, spočiatku ťažila z veľkých zásob priazne vo svete; ale tak ako Louvain zmenil verejnú mienku počas prvej svetovej vojny, Bejrút v roku 1982 šokoval svet. Nemilosrdnú brutalitu a nezmyselné izraelské zabíjanie v Libanone symbolizovalo obliehanie Bejrútu. Izrael bol za svoje činy v Libanone právom odsúdený po celom svete; a ak sa niekedy stane všeobecne známym celý rozsah libanonského utrpenia, obraz Izraela sa z tej hanby už nikdy nespamätá. Keď Rakúsko-Uhorsko v roku 1914 vyhlásilo vojnu Srbsku, spustilo reťazovú reakciu, ktorá narástla do vojny medzi vtedajšími veľmocami. Rovnako bola izraelská invázia do Libanonu na zničenie OOP vypočítaná tak, aby pomohla spustiť reťazovú reakciu vedúcu k PRVEJ JADROVEJ VOJNE. Spoločná stratégia amerických boľševikov a izraelských sionistov opakuje manévrovanie, ktoré rozpútalo prvú svetovú vojnu. Podrobnosti som uviedol v minulých správach, najmä v AUDIO LISTOCH č. 63, 66 a 69. Ak bude treba, boľševici a sionisti — teda Reaganova–Beginova os — sú pripravení stále znásobovať krízy, až kým americký prvý jadrový úder neuspeje. Na Blízkom východe faktický presun sídla OOP do Sýrie pripravuje pôdu na skorú priamu konfrontáciu Izraela a Sýrie. Vytvorí to doteraz najnebezpečnejší zástupný boj medzi klientskými štátmi Ruska a Spojených štátov. Izraelské sily sa už pripravujú pokúsiť sa vytlačiť Sýrčanov, ktorí sú v Libanone legálne, z údolia Bikáa. Zároveň sa izraelské sily pri evakuácii OOP zo západného Bejrútu nesťahujú; naopak, smerujú na sever! Izraelské obrnené jednotky sú už na okraji Tripolisu, iba 20 míľ od severnej hranice Libanonu. Pokiaľ ide o slávnostné izraelské sľuby vrátiť Libanon Libanončanom, nič nemôže byť očividnejšou lžou. Vďaka vojne je teraz južná tretina Libanonu vrátane rieky Litáni pohltená takzvanou „zónou slobodného Libanonu“, ktorú ovláda major Haddád. Haddád nie je nič viac než izraelský agent, šábes goj vykonávajúci špinavú prácu Beginovej vlády. Keď a ak sa Izraelčania formálne stiahnu z Libanonu, budú naďalej kontrolovať Haddádovu oblasť vrátane Sidonu a Týru. A teraz z vojnových trosiek vystúpila ďalšia izraelská bábka, pán Bašír Džamáíl, ako zvolený prezident Libanonu. Nie je ničím viac než ďalším Sadatom; a keď bude Izrael pripravený, aj jeho stretne rovnaký osud ako Sadata! Keď sa rozhliadneme po svete, priatelia, množstvo problémov, ktoré teraz roznecujú boľševici a sionisti, je takmer neopísateľné. Napríklad boľševickí agenti v Poľsku vyvolávajú nové nepokoje, aby zmarili vládne úsilie o zmiernenie stanného práva. To udržiava varšavský režim v defenzíve a nedovoľuje mu vyzerať inak než ako „zloduch“. Alebo si vezmite Strednú Ameriku a Karibik. Panama sa teraz destabilizuje, počnúc nedávnou takzvanou prekvapivou rezignáciou panamského prezidenta. Plán vytvoriť zdanlivú hrozbu pre Panamský prieplav riadne napreduje. Medzitým Kongres nedávno prijal osobitnú rezolúciu typu rezolúcie o Tonkinskom zálive, zameranú proti Kube. Uvoľňuje Reaganovi ruky na vojenskú akciu proti Kube, tak ako rezolúcia o Tonkinskom zálive umožnila prezidentovi Johnsonovi rozšíriť vojnu vo Vietname. A potom je tu Ázia, kde je vojna medzi Indiou a Pakistanom plánovaná približne na november 1982! Blízkovýchodné intrigy a mnohé ďalšie po celom svete sa pripravujú v rámci boľševického programu balkanizácie sveta; všetky tieto intrigy však prestanú byť potrebné, ak uspeje skrátený vojnový plán „PROJEKT Z“. Veľmi skoro plánujú rozpútať PRVÚ JADROVÚ VOJNU ako úplné prekvapenie — a chcú, aby vyzerala ako obrovská nehoda! Pred piatimi mesiacmi som v AUDIO LISTE č. 73 načrtol celkový vojnový plán „PROJEKTU Z“, ale z praktického hľadiska je teraz najdôležitejšie vedieť, ako sa plánuje začiatok vojny. Potrebujete vedieť, aké varovné signály sledovať a kedy. Preto teraz podrobne opíšem, ako vojnoví plánovači Pentagonu zamýšľajú vojnu rozpútať. Verejne bude viditeľných iba niekoľko náznakov toho, čo sa chystá; keď ich však uvidíte, budete vedieť, čo znamenajú. Plán amerického prvého jadrového úderu proti Rusku sa rodí už viac než štyri roky. O tajnom americkom posune k jadrovej stratégii prvého úderu som prvýkrát informoval v AUDIO LISTOCH č. 36 a 37. Hlavný cieľ počiatočného amerického jadrového úderu je stále ten, ktorý som prvýkrát zverejnil v AUDIO LISTE č. 37. Cieľom je vyradiť celý ruský komplex vesmírnych základní. Sú logistickou životnou tepnou, Achillovou pätou ruskej vesmírnej triády strategických zbraní. Ak tunajší boľševici dokážu vyradiť ruskú vesmírnu triádu, Rusko už nebude v jadrovej vojne neporaziteľné; preto má po počiatočnom útoku na základne ruskej vesmírnej triády okamžite nasledovať totálny americký jadrový útok! Tunajší boľševickí vojnoví plánovači, zástancovia tvrdej línie, už roky skladajú časti vojenskej mašinérie potrebnej na vykonanie tejto úlohy. O jednotlivých častiach celkového vojenského obrazu som informoval v mnohých minulých správach. Teraz sa všetky faktory boľševickej vojenskej rovnice spájajú, keď sa pripravujú na bezprostrednú jadrovú vojnu. V AUDIO LISTE č. 73 som opísal novú tajnú americkú superzbraň, ktorá je kľúčom k plánu útoku. Je ňou bojové lietadlo Phantom, najradikálnejší prelom dosiahnutý takzvaným „programom Stealth“. Bezpilotné bojové lietadlá Phantom sa teraz rozmiestňujú na útočných základniach v severnom Nórsku, vo východnom Turecku a v čínskej provincii Sin-ťiang. Tieto základne pred útokom kozmosfér chránia vysokovýkonné lasery. Lasery sú vybavené novým mimoriadne citlivým zameriavacím zariadením CEIR, vyslovovaným „sír“, čo znamená „Computer-Enhanced Infrared“, teda počítačovo zdokonalené infračervené snímanie. Ako som uviedol v AUDIO LISTE č. 72, laser vybavený CEIR pred približne siedmimi mesiacmi zostrelil ruskú kozmosféru nad New Jersey. Jeho účinnosť je preto preukázaným faktom; ale len pre istotu, či Rusi nevyvinuli obranu proti týmto osobitným laserom, bola pred iba tromi dňami z oblohy zostrelená ďalšia kozmosféra v okolí New Yorku! Vytvorila obrovskú vysokorýchlostnú ohnivú guľu, ktorú včerajší New York Times opísal ako možný horiaci asteroid. Keď americké bojové lietadlá Phantom v „deň Z“ odštartujú do Ruska, budú sa hrnúť iba k šiestim hlavným a asi tuctu vedľajších cieľov. Šiestimi hlavnými cieľmi sú ruské vesmírne základne. Štyri z nich sú raketové základne známe ako kozmodrómy v Bajkonure, Ťura-Tame, Plesecku a Kapustinom Jare. Ďalšími dvoma vesmírnymi základňami sú rozsiahle zariadenia kozmosfér v Semipalatinsku a Novosibirsku. Pokiaľ ide o približne tucet vedľajších cieľov, je to komplex ruských lietajúcich základní protiraketovej obrany ABM. Systém tvoria protiraketové časticové zbrane nesené na prestavaných nadzvukových dopravných lietadlách TU-144. Tieto dopravné lietadlá záhadne vyradili z prevádzky v júni 1978, aby ich prestavali na protiraketovú obranu. O tom, že to prebieha, som informoval v AUDIO LISTE č. 54. Dnes je systém plne prevádzkyschopný. Boľševickí vojnoví plánovači tu v Spojených štátoch ich chcú podľa možnosti vyradiť všetky, aby bol následný americký útok ničivejší. Zo všetkých týchto cieľov sa najdôležitejšími stali dve základne kozmosfér. Nové ruské superťažké kozmosféry, o ktorých som prvýkrát informoval v AUDIO LISTE č. 64, predznamenávajú deň, keď budú rakety zastarané. Ak základne kozmosfér prežijú, boľševický vojnový plán je odsúdený na neúspech. Existuje iba jedna vyhovujúca geografická poloha, odkiaľ možno podniknúť úder proti oblastiam ruských kozmosfér. Už v AUDIO LISTE č. 37 som odhalil, že touto kľúčovou polohou je čínska provincia Sin-ťiang. Tunajší boľševici musia mať prístup do provincie Sin-ťiang za každú cenu. Preto štyri mesiace po tom, čo som to odhalil, takzvaná Carterova administratíva 15. decembra 1978 nečakane odhodila Taiwan. V ten deň Washington náhle oznámil nadviazanie plných diplomatických vzťahov s Pekingom. Keďže sa PRVÁ JADROVÁ VOJNA rýchlo blíži, červení Číňania tento mesiac opäť využili svoj vplyv proti Taiwanu. Peking tlačil na Reaganovu administratívu, aby sa verejne zaviazala ukončiť všetok predaj zbraní Taiwanu. Ešte 13. augusta bola Reaganova údajne konečná ponuka odmietnutím tejto požiadavky; potom však červení Číňania Washingtonu povedali, že ak Spojené štáty nesúhlasia, Číňania zatvoria americkú základňu Stealth v provincii Sin-ťiang. O štyri dni neskôr, 17. augusta, bolo v Pekingu a Washingtone vydané spoločné komuniké. Vyhlásilo, že je iba jedna Čína, Taiwan je jej súčasťou a Spojené štáty postupne ukončia predaj zbraní Taiwanu! Starý Reaganov predvolebný sľub stáť pri Taiwane zahodili, aby zabránili komplikácii plánu útoku Stealth na poslednú chvíľu. Podľa plánu Pentagonu bezpilotné bojové lietadlá Phantom odštartujú zo svojich jednotlivých základní v starostlivo určených intervaloch. Časy štartu sa upravia tak, aby všetky dorazili k svojim cieľom súčasne. Ako som podrobne vysvetlil v AUDIO LISTE č. 73, tieto robotické bombardéry poletia naslepo na cestu bez návratu ako mechanické lietadlá kamikadze. Vďaka pokročilým inerciálnym navádzacím systémom nového typu sa však očakáva, že všetky dorazia presne podľa harmonogramu. Pri prelete ruským vzdušným priestorom budú nezistiteľné vizuálne aj radarom. Elektromagnetické polia deformujúce svetlo, ktoré som opísal v AUDIO LISTE č. 73, znemožnia aj obranné použitie ruských lúčových zbraní. Protilietadlové rakety, dokonca aj tie, ktoré sledujú tepelnú stopu lietadla, budú tiež nepoužiteľné. Keby sa akákoľvek raketa alebo prúdová stíhačka priblížila k lietadlu Phantom, pole neviditeľnosti by jej elektroniku beznádejne narušilo. Akoby to nestačilo, každé bojové lietadlo Phantom bude navyše sledovať vopred naprogramovanú kľukatú trasu do Ruska. Tunajší boľševici veria, že to spôsobí veľkú neúčinnosť akéhokoľvek pokusu strieľať na lietadlá Stealth z protilietadlových kanónov. Po zvážení všetkého sú vojnoví plánovači „PROJEKTU Z“ presvedčení, že k cieľom dorazí dostatok lietadiel Phantom na splnenie úlohy. Neviditeľné robotické bojové lietadlá, ktoré sa budú zbiehať zo všetkých smerov, dorazia k svojim cieľom v podstate súčasne. Odpočítavacie hodiny vo všetkých lietadlách budú naprogramované tak, aby dosiahli „nulu“ v rovnakom okamihu. Vtedy na palube každého jedného bojového lietadla Phantom vybuchne 24-megatonová vodíková bomba. Útok je naplánovaný na noc, keď Sovietsky zväz spí. Okolo základní vesmírnej triády a základní TU-144 sa noc zmení na deň, keď ožijú umelé hviezdy. Bude to okamih, na ktorý čaká americký satelit umiestnený vysoko nad Indickým oceánom. Je to senzor potvrdenia útoku, ktorý som opísal v AUDIO LISTE č. 75. Bol záhadným vojenským nákladom raketoplánu č. 4, ktorý pomocná raketa umiestnila na geostacionárnu dráhu. Keď vodíkové bomby vybuchnú nad cieľmi, satelit letectva zachytí záblesky infračerveného, ultrafialového a röntgenového žiarenia. Okamžite vyšle na prijímacie stanice na Zemi signál potvrdzujúci útok. Tento signál potvrdí, že počiatočný rozhodujúci prekvapivý útok lietadiel Stealth uspel. To bude signál na uvedenie všetkých ostatných častí jadrového vojnového plánu „PROJEKT Z“ do pohybu. Ako som však uviedol v AUDIO LISTE č. 73, „PROJEKT Z“ je prísne tajný vojnový plán, ktorý pozná iba niekoľko najvyšších vojenských predstaviteľov v Amerike. Preto signál potvrdenia útoku nepôjde štandardnými existujúcimi kanálmi. Tunajší boľševickí vojnoví plánovači na tento účel namiesto toho vytvorili osobitné nové veliteľstvo. Nazýva sa Vesmírne veliteľstvo letectva. Oficiálne má začať činnosť 1. septembra, práve včas na prípravu plánovaného jadrového útoku 17. septembra. Nové Vesmírne veliteľstvo sídli v Colorado Springs v štáte Colorado. Tam bude poskytovať osobitné informácie veliteľstvu NORAD, ktoré sa nachádza na rovnakom mieste. Keď Vesmírne veliteľstvo letectva dostane zo satelitu nad Indickým oceánom signál potvrdenia útoku, začne sa následný útok: Najprv sa vyšle kódovaný signál veliteľom Minuteman TX v našom severnom páse štátov a na určitých ďalších miestach. Minuteman TX je skutočná americká mobilná raketa, teraz už plne rozmiestnená na našich železniciach, ako som prvýkrát odhalil v AUDIO LISTE č. 55. V AUDIO LISTE č. 60 som informoval, že ich sprevádzajú aj vysokorýchlostné rakety nazývané ACM. Keď príde kódovaný signál z novovytvoreného Vesmírneho veliteľstva, rakety ACM vyletia k okraju atmosféry. Tam odpália osobitné kobaltové ionizačné bomby. Očakáva sa, že výsledná elektrónová búrka v hornej atmosfére Spojených štátov dočasne vyradí všetky hliadkujúce kozmosféry. Keď budú kozmosféry na chvíľu narušené, mobilné rakety Minuteman TX odštartujú priamo popri nich na Rusko. Keď americké rakety ACM odpália svoje bomby vysoko nad našou vlastnou krajinou, vytvorí to aj ďalší účinok. Nazýva sa „elektromagnetický impulz“, čiže EMP. EMP môže vyradiť komunikáciu, spáliť telefónne vedenia a preťažením elektrických prenosových vedení spôsobiť výpadky prúdu. V AUDIO LISTE č. 66 som opísal, ako tunajší boľševici plánujú použiť tento účinok na spustenie totálneho amerického jadrového úderu proti Rusku. Naše jadrové sily boli naprogramované tak, aby samotný výskyt EMP považovali za dôkaz, že Amerika je pod jadrovým útokom! Celá americká jadrová triáda — rakety, bombardéry a ponorky — potom začne údajný odvetný úder proti Rusku. Nebude potrebný bežný rozkaz Bieleho domu na útok! Samozrejme, oficiálne nepriznali, že nás toto čaká. Aj tak sa však toto preprogramovanie našich jadrových síl teraz naznačuje diskusiou o novej vojenskej doktríne. Nazýva sa „Launch Under Attack“, teda odpálenie počas útoku. Vojenskí analytici ju opisujú ako „varovanie stratou varovania“. Presne tento koncept som zverejnil pred vyše rokom v AUDIO LISTE č. 66. Priatelia, ak všetko pôjde podľa plánu, predstavitelia Reaganovej administratívy americkú verejnosť nevarujú. Spoliehajú sa na prekvapenie, aby ich prekvapivý jadrový útok na Rusko uspel. Nechystajú sa toto prekvapenie zahodiť tým, že vám o ňom povedia vopred, TAKŽE BUDE NA VÁS, aby ste sami sledovali udalosti a čo najlepšie ich posúdili podľa toho, čo viete. Už som spomenul niektoré viditeľné znaky, že plán zatiaľ stále napreduje. V nasledujúcich dňoch zostávajú ešte dva hlavné signály, ktoré treba sledovať. Ak ich uvidíte, budete vedieť, že sa práve chystajú pokúsiť o americký prvý jadrový úder proti Rusku: Po prvé, sledujte správy o veľkom falošnom jadrovom poplachu niekedy v prvej polovici septembra. Bude to znamenať, že sa vykonala skúška v plnom rozsahu so zapojením celkom nového Vesmírneho veliteľstva letectva. Tým, že vojnoví plánovači cvičenie následne opíšu ako „falošný jadrový poplach“, pripravia pôdu pre údajnú „náhodnú vojnu“. Posledné varovanie príde práve pri začiatku samotného jadrového útoku. Priatelia, súčasný harmonogram Pentagonu stanovuje výbuch vodíkových bômb úvodnej vlny bojových lietadiel Phantom na: 15.00 hod. východného letného času (E.D.T.) v piatok 17. septembra 1982. Vtedy bude prakticky celé Rusko v tme. Keď príde signál satelitu nad Indickým oceánom potvrdzujúci útok, približne do jednej minúty po ňom bude nasledovať udalosť EMP, ktorú som opísal. Ak budete pozerať televíziu alebo počúvať rozhlas, náhle sa objaví hrozné rušenie a možno aj trvalé poškodenie prijímača. Môže tiež vypadnúť elektrina. Váš telefón môže prestať fungovať. Ak sa toto stane, priatelia, nečakajte na sirény leteckého poplachu. Znamená to, že sa spúšťa následný americký jadrový úder proti Rusku. Krátko nato tu možno očakávať odvetné rakety z Ruska. Ak ste v oblasti hlavného pobrežného cieľa, ruský protiúder zasiahne vašu oblasť v priebehu niekoľkých minút. Ruské rakety krátkeho doletu odpaľované spod vody, ktoré v rokoch 1976 a 1977 umiestnili pozdĺž našich brehov a vo Veľkých jazerách, sú stále tam! Ich krátky čas letu, žiaľ, ponechá po udalosti EMP nanajvýš niekoľko minút na ukrytie. Medzikontinentálnym balistickým raketám odpáleným z Ruska bude trvať približne 24 minút, kým dosiahnu ciele blízko kanadskej hranice; ak žijete ďalej na juh, potrvá to o niekoľko minút dlhšie. Ak je však vaša oblasť cieľom ruskej rakety odpaľovanej z ponorky, čas sa môže v mnohých prípadoch skrátiť na menej než 10 minút. Ruské mesačné základne a kozmosféry nad našimi hlavami, obe vyzbrojené zbraňami s lúčmi nabitých častíc, môžu stále veľmi poškodiť veľké mestá a vojenské zariadenia Spojených štátov, ale nespôsobujú rádioaktívny spad. Téma č. 3 — RUSKÁ PREKVAPIVÁ ZBRAŇ NA JADROVÚ OBRANU Priatelia, ak sa udalosti, ktoré som opísal, uskutočnia, bude to znamenať, že boľševickí vojnoví plánovači v Pentagone pokračujú v pláne útoku. Neznamená to však, že nevyhnutne uspeje. V tejto chvíli existujú predbežné spravodajské informácie, že Rusi možno majú pre boľševikov prekvapenie v zálohe. Ako moji dlhoroční poslucháči vedia, toto je v skutočnosti druhý pokus tunajších boľševikov rozpútať PRVÚ JADROVÚ VOJNU. Prvý pokus koncom januára 1980 bol katastrofálnym neúspechom. Nepriamo viedol k únikom informácií o programe Stealth približne o šesť mesiacov neskôr. Teraz sa pokúšajú znova, s lepšími zbraňami, ale medzitým napredovali aj ruské zbrane! Preto nemožno predpovedať, ako dopadne americký prvý úder spustený boľševikmi. Minulý mesiac som informoval, že superšpionážny satelit vypustený tretím raketoplánom v marci zaznamenal v Rusku niečo záhadné. Záhadu predstavuje veľký počet malých kupolovitých zariadení usporiadaných do kruhov okolo strategických ruských cieľov. Najmä okolo každého kozmodrómu a každej základne kozmosfér je prstenec týchto kupol, ale názory na to, čo sú, sa líšia. Niektorí analytici sa domnievajú, že ide o viac-menej konvenčné protilietadlové batérie s kupolovitými krytmi. Iní si myslia, že sú to raketové batérie. Ďalší tipujú nejaké lúčové zbrane, buď lasery, alebo časticové lúče. Jediná zhoda doteraz panuje v tom, že ide o nejaký druh obranných zbraní. Naznačuje to ich usporiadanie do ochranných prstencov okolo určitých strategických cieľov. Existuje ešte jeden odhad toho, čo sú kupoly zač. Zatiaľ je to menšinový názor, ktorý najvyšší americkí boľševickí vojnoví plánovači neprijímajú, ale moje vlastné informácie naznačujú, že je správny. Každá kupola, priatelia, obsahuje zbraň známu ako „Rail Gun“, čiže koľajnicové delo. Koľajnicové delá sa už niekoľko rokov skúmajú v Rusku aj v Spojených štátoch. Koľajnicové delo je druh mimoriadne vysokorýchlostného kanóna. Projektil sa pohybuje po dráhe medzi dvojicou dlhých vodivých koľajníc. Pri výstrele sa po celej dĺžke koľajníc ženie neuveriteľne silné elektromagnetické pole, ktoré ich po ceste zvarí dohromady. Projektil je tlačený pred rýchlo sa pohybujúcim elektromagnetickým poľom a opúšťa ústie neuveriteľnou rýchlosťou. Pri koľajnicových delách už dosiahli úsťové rýchlosti najmenej 25 000 stôp za sekundu. To je viac než rýchlosť raketoplánu na obežnej dráhe Zeme! Tu v Spojených štátoch sú koľajnicové delá stále kuriozitami. Z koľajnicového dela sa dá vystreliť iba raz, pretože koľajnice sa zvaria dohromady, a projektil musí byť nevodivý. Nemôže byť oceľový ani z iného kovu. Pre Rusov, ktorí čelia hrozbe lietadiel Phantom, však môžu byť koľajnicové delá jedinou odpoveďou. Rusi dokážu zameriavať koľajnicové delá na naše lietadlá Phantom pomocou psychoenergetického merania vzdialenosti, ktoré som odhalil v AUDIO LISTE č. 42, a nevodivý projektil vystrelený astronomickou rýchlosťou by mohol preniknúť poľom neviditeľnosti lietadla Stealth. Použitie koľajnicových diel na obranu proti lietadlám Phantom bude pre tunajších boľševikov nepríjemným prekvapením, ak svoj vojnový plán uskutočnia; zatiaľ však vojnový plán stále napreduje! Preto sa môže čas Spojených štátov amerických, ako ich poznáme, krátiť. ZHRNUTIE NA POSLEDNÚ CHVÍĽU Teraz je čas na moje zhrnutie na poslednú chvíľu. Priatelia, v tomto AUDIO LISTE som sa vás pokúsil čo najúplnejšie pripraviť na rozpoznanie znamení bezprostrednej jadrovej vojny. Plán protivojnového štátneho prevratu generála Alexandra Haiga, ktorý som odhalil v AUDIO LISTE č. 72, sa zrútil s jeho vynútenou rezignáciou v júni. Odvtedy sa plnou rýchlosťou postupuje k PRVEJ JADROVEJ VOJNE. Nový narýchlo zostavený vojnový harmonogram, ktorý som tiež odhalil pred šiestimi mesiacmi v AUDIO LISTE č. 72, stále platí. Cieľový dátum: 17. september 1982. Pred iba 12 dňami, 15. augusta, Los Angeles Times priniesol výbušný článok o týchto vojnových plánoch. Syndikovaný článok odhalil, že prepracovaný tajný nový plán dlhotrvajúcej jadrovej vojny je už pripravený. V skutočnosti, priatelia, je tento plán už v prevádzke! Článok uvádza, citujem: „Podľa člena administratívy by plán počítal s jadrovou vojnou trvajúcou až šesť mesiacov.“ Plán upozorňuje aj na súčasnú zraniteľnosť nášho vojenského systému velenia, riadenia a komunikácie. Článok cituje Reaganovho spolupracovníka slovami: „Systém by možno prežil 15 minút jadrovej vojny.“ Priatelia, práve táto zraniteľnosť je kľúčom k boľševickému plánu rozpútať vojnu udalosťou EMP, ktorú som opísal. Strach z toho všetkého je taký veľký, že Pentagon pred tromi dňami oznámil krajné opatrenia v snahe umlčať diskusiu. Náš boľševický minister obrany Caspar Weinberger rozoslal 70 listov kľúčovým novinovým redaktorom u nás aj v zahraničí, aby sa pokúsil otupiť kritiku. Medzitým plán skorého rozpútania jadrovej vojny stále napreduje. V minulosti som informoval, že noví protiboľševickí vládcovia Ruska považujú Ameriku za Babylon, ktorý sa váľa v neprávom nadobudnutom bohatstve a úpadku. Ak americkí boľševici uspejú a prinútia Kremeľ k jadrovej vojne, pád Babylonu môže byť na dosah. Ako anjel v Zjavení odhalil apoštolovi Jánovi, čoskoro sa môžu po celom svete ozývať výkriky: „Beda, beda, to veľké mesto Babylon, to mocné mesto, lebo v jedinej hodine prišiel tvoj súd.“ Do budúceho mesiaca, ak Boh dá, tu bol Dr. Beter. Ďakujem vám a nech Boh žehná každého jedného z vás. Späť na obsah https://www.peterdavidbeter.com Slovenské vydanie a grafické spracovanie: Me and Zen & Colombine Michelangelo Historický preklad zachováva tvrdenia pôvodného autora. Ich pravdivosť nie je týmto vydaním nezávisle overená.